Kapitola 9.-Predvolanie
14. 5. 2010
Michael:
O pár minút k nám prišiel doktor: „Pani Castillová?“ Danny sa postavila a prešla k doktorovi. „Ja som Castillová, ale slečna ešte som sa nestihla vydať.“ „Aha tak slečna... malej Lilly sme spravili všetky potrebné vyšetrenia. Všetko je tak ako má byť. Lilly má len narazené rúčku a slabý otras mozgu.“ Keď nám to povedal, že malá je v poriadku veľmi mi odľahlo a určite aj Danny. „To je dobré a kedy si ju môžeme vziať domov?“ opýtal som sa. „Cez noc si ju necháme na pozorovanie a zajtra by mohla ísť domov. No zatiaľ môžete ísť za ňou, už vás čaká.“ Odpovedal nám doktor a ochotne nás odviedol do Lillynej izby.
Danny:
Keď nám oznámili, že Lilly sa našťastie nič vážne nestalo veľmi mi odľahlo. Doktor nás potom zaviedol do jej izby. „Ďakujeme...“ povedala som keď bol na odchode. „Za málo... je to predsa moja práca.“ Potom za sebou dvere, ja som pristúpila k Lillynej posteli bližšie. Pohladila som ju po vlasoch a dala som jej pusu na jej malé čielko. „Tak vidíš čo som ti hovoril, že bude v poriadku. Je silná ako jej mamina.“ Šepkal mi Michael, aby nezobudil Lilly. Nič som neodpovedala len som prišla k nemu a objala som ho. „Ďakujem, že tu so mnou si.“ „To máš jasné.“ „Mám strach Michael.“ „Veď Lilly je v poriadku tak čoho sa bojíš?“ „Nejde len o Lilly. Keď sa o tom dozvie Brian a jeho rodičia na 100% mi ju budú chcieť vziať. Veď aj tak mám na ňu už teraz málo času.“ „Hej zlato nemaľuj hneď čerta na stenu. Mala by si teraz zavolať vaším, aby vedeli čo sa stalo.“ „Naši sú na dovolenke nechám ich nech si oddýchnu aj bez nás toho majú veľa.“ „Tak dobre... hej Danny neboj sa! Nech sa stane čokoľvek sme v tom spolu áno?“ „Michael? Už som ti dnes povedala ako veľmi ťa milujem?“ „Áno...práve teraz. Aj ja ťa milujem Danny.“ Chvíľu sme sa bozkávali, keď sa zobudila Lilly a museli sme sa venovať jej. Na druhý deň poobede som si po ňu prišla a vzala som ju domov. V práci som si zobrala pár dní voľno, aby som mohla byť doma s Lilly. Raz som už nevedela čo by sme Lilly mohli robiť tak som chcela ísť k Michaelovi, ale nevedela som či je doma tak som mu zavolala. „Ahoj láska...“ „Ahoj Danny...“ „Si doma?“ „Hej som... konečne. Prečo sa pýtaš?“ „Vieš... čo by si povedal na návštevu? Trochu sa s Lilly doma nudíme.“ „To by bolo pekné ak by ste prišli už mi chýbate.“ „Aj ty nám chýbaš a nemáš veľa práce?“ „Mám, ale na vás si určite chvíľku nájdem.“ „Tak dobre zastavíme sa tak o pol hodiny sme tam.“ „Jasné čakám vás. Zatiaľ ahoj.“ A zložila som. Zbalila som Lilly aj sebe nejaké veci. Keď som už chcela odísť niekto zazvonil na zvonček pri dverách. Otvorila som a tam stál poslíček s listom. Podpísala som mu prebratie a vrátila som sa späť k Lilly. Otvorila som obálku a vytiahla som z nej list. Začala som ho čítať: Vážená slečna Daniela Castillo...blá blá blá... oznamujeme vám, že bola podaná žiadosť na zmenu opatrovníctva vašej dcéry Lilly Castillo. Predbežné pojednávanie sa uskutoční... prečítala som si celý list až do konca. Vtedy ako keby do mňa strelilo 2000 voltov elektriny. Hneď som vedela kto tú žiadosť podal, teda aspoň som si to myslela. Vzala som Lilly, veci a ponáhľala som sa do auta. Naštartovala som a namierila som si to priamo k Brianovi, k Lillynmu super otcovi. Zaparkovala som pred panelákom kde žije. Vzala som Lilly na ruky a naštvane som vyšla na poschodie kde býva. Začala som trepať na jeho dvere. „Brian otvor! Počuješ...viem, že si tam!“ kričala som. „Čo je Danny? Prečo tak kričíš?“ pýtal sa ma Brian keď otvoril. Vošla som dnu a začala som: „Tak ty sa ešte pýtaš prečo kričím? Pozri sa na toto!“ hodila som do neho to predvolanie. Brian ho podvihol zo zeme a prečítal si to. „Ale Danny veď to som neurobil ja!“ „A kto teda keď nie ty?“ „Ja neviem... Danny to je to posledné čo by som chcel. Vziať ti Lilly, určite nie. Viem, že som spravil chybu. Nemal som ťa opustiť keď si čakala Lilly. Teraz je to už neskoro zmeniť.“ „Tak to teda je, Brian. Ale kto by to mohol chcieť ak nie ty?“ opýtala som sa a rozhliadla som a po izbe. Pozerala som okolo seba a uvidela som na jednej poličke fotku Brianových rodičov. „Brian nechcem byť hnusná, ale čo tak tvoji rodičia.? Nikdy ma nemali radi.“ „Danny ak to nie sú oni tak potom neviem. Ja s nimi v poslednej dobe nevychádzam veľmi dobre.“ „Tak to mi je ľúto... a čo budeme teraz robiť?“ „Nič Danny... mám plán. Choď tam kde si chcela ísť. Predpokladám, že k Michaelovi povedz mu to, aby nebol mimo hry. Moji rodičia sa nesmú dozvedieť, že si mi to povedal nechajme ich nech mi to povedia prvý. A na súde to nejako už zvládneme. Hlavne si nájde dobrého právnik naši asi požiadajú rodinného a ten je podľa mňa dosť schopný. Neboj zvládneme to.“ „Tak dobre Brian... idem teda. A prepáč za ten výstup.“ „To nevadí... chápem ťa.“ „Tak ďakujem ahoj.“ A odišla som. Nasadli sme do auta a išli sme k Michaelovi. Tam som všetko vyrozprávala. „Čo takže rodičia tvojho bývalého chcú tvoju Lilly?!“ „Áno Michael! Ale zabudol si na jednu skutočnosť je to naša Lilly. Si pre ňu ako otec.“ „Ďakujem... dobre musím zavolať právnika. Spravíš to ty alebo ja?“ „Pán Smite má dobrého právnika určite mi pomôže. Hovoril mi, že som vraj ako jeho dcéra tak to pre mňa spraví.“ Zavolala som Smitea. Dal mi číslo na právnika, ktorý je dokonca jeho kamarát a do teraz veľa súdnych sporov neprehral. Pomaly sme začínali pripravovať na stretnutie s ním. Dni rýchlo plynuli a bol tu ten deň.
P.S:Sorry dnes je trošku radšie, ale už som nevedela ako ďalej :/ a nechajte komentík lebo sa budem hnevááť :(
Komentáre
Prehľad komentárov
toto uz nema hranic naozaj!!
ulik15
(ulik15, 15. 5. 2010 9:10)je to pekne ale aj trochu smutne aj tak setko bude dobre !
bože
(adulienka303, 21. 5. 2010 20:31)