Kapitola 8.-Lilly
13. 5. 2010
Michael:
„Danny už spíš?“ pýtal som sa jej asi po piatich minútach. „Nie... zatiaľ ešte nespím. Prečo?“ „Len tak sa pýtam... keď si už tu tak by sme to mohli nejak využiť.“ „Michael na čo myslíš?“ „No myslel som, že by sme ešte nemuseli spať. Mohli by sme len tak ležať v posteli, pozerať nejaký film, rozprávať sa a tak no.“ „Aha tak dobre, ale dúfam, že zajtra vstanem do práce alebo...“ nedokončila vetu. Pritiahla sa bližšie ku mne a sladko ma pobozkala. „Michael?“ opýtala sa ma po chvíli ticha. „Áno, miláčik?“ „Ľúbim ťa!“ „Dobre...“ „Aj ty mňa?“ „Áno aj ja teba... tak čo pustíme nejaký film?“ „Nie... radšej nie. Veď je nám dobre aj bez telky nie? Vonku je aj tak búrka... nemáš radšej nejakú pomalý hudbu?“ „Jasné...nie čo by sa našlo.“ Potom som vyliezol z postele a pustil som nám nejaké CD na dobrú noc. Ľahol som si späť k Danny. „Nie je ti zima zlato?“ „Nie, nie je. Keď som s tebou nič mi nechýba. A Michael stále mi nejde ho hlavy prečo si si z toho večierku v našej reštaurácií zapamätal práve mňa.“ „No neviem. Asi preto, že si sa ku mne správala inak ako ostaní. Bola si úplne normálna, rozprávala si sa so mnou ako keby som neboj žiadnou hviezdou, ale nejaký tvoj dlhoročný kamarát.“ „No tak som sa určite nesprávala. Určite som sa k tebe nesprávala ako k starému kamarátovi.“ „No nie. To bol len príklad. Správala si sa proste normálne a to si cením, keď ma ľudia berú ako normálneho človeka.“ „Aha tak to chápem. No tak čo ako ti so mnou je? Ako sa cítiš keď sme spolu?“ „Hm no cítim sa... ako ten najšťastnejší človek pod slnkom. Konečne vyšlo niečo na čom mi tak strašne záleží.“ „Tak to som rád, Danny. Dúfam, že zajtra prídeš aj s Lilly.“ „Hej jasné... privediem ju, neboj sa!“ „Dobre teda... tak už poďme spať. Dobrú noc.“ „Dobrú noc Michael.“ „Dobrú Danny, sladké sny.“ Dali sme si pusu na dobrú noc a pri hudbe sme pomaly zaspávali.
Danny:
Celú noc sa mi spalo tak úžasne, že sa mi vôbec nechcelo vstávať. Keď som sa ráno prebudila, rozhliadla som sa kde to vlastne som. Pozrela som vedľa seba a tam ležal Michael a ešte vždy sladko spal. Pozrela som sa na nočný stolík kde bol budík. „Do čerta... to už je toľko?“ povedala som keď som zistila, že už bolo skoro 9. Pomaly som sa postavila a začala som sa obliekať. Pri pohľade na Michaela sa mi nikam nechcelo. Zobrala som svoj telefón a vyšla som si zavolať pred izbu. „Haló, pán Smite? Tu je Danny Castillo.“ „Áno, Danny. Čo potrebujete?“ „Ja... chcela som sa opýtať či by som dnes mohla ostať doma? Teda či by som si mohla na dnes vziať voľno?“ „Tak dobre, Danny, že ste to vy. A kto bude teda v reštaurácií na miesto vás?“ „Neviem...mohla by som zavolať Alexovi či by tam nešiel už teraz.“ „Nie Danny nevolajte. Myslím, že by som si mohol pripomenúť staré časi, keď sme otvorili prvú reštauráciu. Ja tam pôjdem, nebojte sa!“ „Dobre teda... ak by ste potrebovali pomôcť obráťte sa na Lucy ona vám pomôže. A keď nie ona tak mi bez problémov zavolajte, jasné?!“ „Dobre Danny... tak sa už vráťte do postele a užívajte si voľný deň:“ „Ďakujem pán Smite... a držím vám palce. Majte sa!“ „Dovidenia...“ potom sme zložili. Vrátila som sa späť do izby, dala som si dole nohavice a naspäť som si ľahla k Michaelovi. „Danny už nemusíš byť po tichu aj tak nespím.“ Povedal Michael keď som si ľahla. „Tak dobré ránko sa praje.“ „Dobré ráno princezná ako si sa vyspala?“ „Veľmi dobre a čo ty?“ „Ja tiež... kedy si vstala?“ „Asi pred 15 minútami, prečo? Počul si ako som telefonovala?“ „No povedzme, že menšiu časť.“ „Aha... vybavila som si na dnes voľno, aby som mohla byť s tebou a s Lilly. Si rád?“ „To si píš, že som.“ „Dobre tak poď vstávaj! Musím ísť po Lilly nech si naši trochu oddýchnu aj keď mám trochu strach z toho ako ich doma nájdem po včerajšku.“ „Dobre zlato... tak vstávame.“ Pomaly sme sa postavili, umyli a potom sme si dali super raňajky. „Dobre Michael idem po Lilly o pol hodinu som späť.“ „Dobre Danny... budem vás čakať.“ Dala som Michaelovi bozk a vyšla som von.
Odomkla som auto, nasadla som a išla do svojho bytu. O pár minút som bola na mieste. Vošla som do paneláku a na výťahu som sa vyviezla na 6. poschodie. Odomkla som dvere do bytu a po tichu som vošla. O pár sekúnd na to ku mne pribehla Lilly. „Mami!“ kričala na mňa. Ja som si čupla a ona mi hneď vbehla do náručia. „Ahoj moja...tak ako si sa vyspinkala? Počúvala si babku aj dedka?“ „Áno... mamka čo budeme dnes jobiť? Nejdeš do jobotky?“ pýtala sa ma. „Nie mamka dnes nejde do jobotky. Pamätáš ako sme boli u Michael? Chcela by si tam ešte ísť?“ „Áno... a kedy?“ „Teraz...mamina ťa oblečie a môžeme ísť.“ „Huráá, huráá....“ a ták som ju obliekla a išli sme späť k Michaelovi. Naši medzi tým odišli domov dokončiť alebo pokračovať v tom čo večer začali. Lilly som posadila do auto sedačky a potom sme vyrazili. Doma som sa ešte stihla prezliecť. O pol hodiny sme boli na miesto, to kvôli zápcham. Zastavila som pred domom, vybrala som Lilly z auta a vošla som dnu. No nikoho som nikde nevidela. „Michael si tu?“ pýtala som sa no žiadna odpoveď neprichádzala. Položila som Lilly na zem, chytila som ju za ruku a prešli sme na terasu. Poobzerala som sa okolo seba. „Hej, Danny tu som!“ kričal na mňa niekto. Najprv som nikoho nevidela, ale potom mi Michael zamával tak sme k nemu prišli.
Michael:
Keď som uvidel Danny, že prišla veľmi som sa potešil, aj keď sme sa nevideli sotva hodinu. Pomaly sa ku mne blížili. Keď už boli pri mne Danny mi dala bozk a silno ma objala. Pozrel som sa na Lilly a hneď som si ju vzal na ruky. „Tak vitaj Lilly... ako sa máš?“ pýtal som sa jej. „Dobje a ty?“ „Ja tiež.... a chýbal som ti?“ „Nie...“ povedala jednoznačne a chytila ma okolo krku. Pozrel som na Danny a ona sa smiala. „A ty sa čo rehoceš, hm?“ pýtal som sa jej. „Prepáč zlato... ale už to začína byť vidno, že po kom je.“ „Aha po kom?“ „No predsa po mne nie?“ ja som sa len usmial. Chytil som Danny okolo pliec a dal som jej pusu na líce. Pokračovali sme v ceste k domu. S Danny si skvele rozumieme, myslím, že som sa do nej úplne zamiloval a do Lilly tiež. Celý mesiac sa nám podarilo dobre utajiť to čo medzi nami vzniklo. No potom si niekto pustil jazyk na špacír a média sa všetko dozvedeli. Začali rozoberať náš vzťah, písať o tom či sa Danny nebojí nechať Lilly so mnou po tom procese s obťažovaním. Úplne výmysly no Danny to zvládala celkom dobre, ale v posledných dňoch toho na ňu bolo veľa. Raz keď boli u mňa nechala Lilly na chvíľu samú na poschodí. Ona chcela ísť za nami dole a nezvládla schody a tak sa skotúľala až dole. „Lilly... anjelik!“ kričala Danny keď ju zbadala ležať pod schodami. Hneď som k nej pribehol „Danny čo sa stalo?“ Pýtal som sa. „Lilly ona sa skotúľala dole schodmi. Musíme ju vziať do nemocnice!“ Lilly začala strašne kričať na celý dom. „Dobre Danny poď odveziem ju.“ Nasadli sme do Dannynho auta a o pár minút sme boli v nemocnici. Doktori vzali Lilly, aby jej urobili nejaké vyšetrenia. A my dvaja sme zatiaľ čakali. „Som hrozná mama! Ako som ju mohla nechať samú na poschodí, hm povez mi Michael?“ plakala Danny. Objal som ju povedal som jej: „Nie Danny nie si hrozná mama. Mohla sa to stať hoci komu. Lilly bude v poriadku uvidíš!“ utešoval a neustále som ju držal vo svojom náručí.
P.S.:Nezabúdajte na komentáre a dfm, že sa vám to páči :D
smutne
(adulienka303, 21. 5. 2010 20:23)