Kapitola 7.-Prepáč
10. 5. 2010
Danny:
O pár minút som už bola pred Michaelovým domom. „Dobrý večer slečna Castillo... idete za Michaelom?“ opýtal sa ma SBS- kár pri bráne. Bol to ten istý, ktorý ma oslovil vtedy v parku. „Ako ste uhádli? Je doma?“ „Áno je tak choďte. Ale prečo idete tak neskoro?“ „To je na dlho, pustíte ma už?“ on sa na mňa len usmial a otvoril mi bránu. Pridala som plyn a zastavila som sa až pred dverami domu. Rýchlo som vystúpila z auta a utekala som k dverám, zazvonila som. O chvíľu sa dvere otvorili. Myslela som si, že Michael má niekoho kto chodí otvárať no zostala som zaskočená, keď mi otvoril on. „Danny? Čo tu chceš? Veď som ti hovoril, že sem nemáš chodiť!“ „Počkaj Michael... nedal si mi šancu, aby som ti povedala ako to vlastne naozaj cítim.“ „A na čo to bude dobré? Už aj tak tuším aká je pravda.“ „Tak chceš to vedieť alebo nie?“ zvýšila som na neho hlas. Chvíľu sme boli ticho a potom Michael povedal: „Počúvam Danny...“ „A môžem vojsť dnu alebo budeme takto cez prah?“ Michael sa ustúpil z dverí a ja som vošla dnu. Zostali sme v hale a potom som začala. „Takže, Michael síce ani netuším ako si došiel k tomu, že mi na tebe nezáleží, ale chcem, aby si vedel, že to tak nie je. Za posledné dve týždne sa toho veľa zmenilo. Ani neviem kde začať. Doma som hovorila svojím rodičom, že Lilly si ťa veľmi obľúbila a ja...“
Michael:
Danny mi začala vysvetľovať prečo sa celý týždeň neozvala. Spočiatku mi to pripadalo ako veľmi dobre vymyslená výhovorka, ale keď začala hovoriť o Lilly, ako si ma veľmi obľúbila a potom keď chcela povedať čo ona. Zasekla sa. Pochopil som, že to výhovorka byť nemôže pretože ak by bola nemala by problém povedať hocičo. „A čo ty Danny?“ opýtal som sa po chvíli. Bola celá v rozpakoch, začal sa jej triasť hlas čo u nej nebýva tak časté (aspoň podľa toho čo som sa dozvedel). Danny sa nadýchla a dokončila vetu. „Nno ja... som sa zaľúbila. Prepáč, že som sa ti neozvala celý týždeň, ale naozaj som mala veľa práce. Nechcem, aby si myslel, že mi na tebe nezáleží, lebo to tak naozaj nie je!“ hovorila veľmi rýchlo takže som jej rozumel sotva polovicu toho čo hovorila. Po chvíli stíchla a ani jeden z nás nevedel čo má povedať. „Danny ja... neviem čo povedať.“ „Ani ja Mikey. Myslím, že teraz sú už slová zbytočné.“ Danny prišla ku mne chytila ma za ruku. Ja som ju pohladil po tvári a potom sme sa nežne pobozkali. Keď sme prestali opreli sme si o sebe hlavy a hľadeli sme si do očí. „Už som si myslel, že je koniec, že ťa už nikdy neuvidím. Samozrejme aj Lilly.“ Danny sa len zasmiala a potom sme sa silno objali. „A keď sme už pri Lilly kde je?“ „Lilly? No ona je teraz so starkými v mojom byte a spinká. A naši... no to radšej ani nechcem vedieť čo robia z pochopiteľných dôvodov.“ „Aha no tak to si domyslím. Chýbala si mi!“ „Aj ty si mi chýbal. Ale stále nemôžem pochopiť ako si si mohol myslieť, že mi na tebe nezáleží?“ „To je už teraz jedno. Som šťastný, že ťa mám. Teba aj Lilly.“ „Hej... kto by nebol? Ale nie robím si srandu aj ja som šťastná, že ťa mám. Poď sem!“ hovorila mi Danny. Pritiahla si ma k sebe a potom sme sa pobozkali tak ako vtedy vonku. Bolo to neuveriteľne krásne. „Hej Danny poďme ďalej. Predsa nebudeme stáť tu v hale. Poď ukážem ti môj dom.“ Chytil som ju za ruku a odviedol som ju do obývačky. Potom do kuchyne a tak som jej postupne poukazoval celý dom. „Michael jedna otázka... prečo si mi ukazoval svoj dom? Ja som tu už bola...“ povedala mi Danny keď sme boli opäť dole. Do široka sa na mňa usmiala a čakala čo jej poviem. „No ja neviem... dostala si ma.“
Danny:
Potom sa Michael na mňa tak čarovne usmial. Ja som nevedela čo spraviť tak som sa tiež len usmiala. Nakoniec sme si sadli do obývačky a rozprávali sme. Preberali sme všelijaké možné aj nemožné veci. „Danny si istá, že vládneš spoločný život so mnou? Síce sme spolu sotva začali chodiť, ale hneď ako sa to prevalí tak budú písať všelijaké veci. Aj také čo nie sú pravda.“ „Michael... síce som v živote nechodila so žiadnou superstar a už vôbec nie s takou hviezdou akou si ty. Som si vedomá, že tam vonku existujú ľudia, ktorý nám to neprajú už teraz aj keď o nás nevedia. No ak mám pravdu povedať netrápi ma čo si myslia tí ľudia. Trápi ma to čo si myslíš ty a naše rodiny. No keď to presiahne všetky medze tak ticho nebudem to si píš!“ „Dobre Danny. Necháme si to pre seba najdlhšie ako sa bude dať súhlasíš?“ „Dobre súhlasím. A j keď by som to najradšej rozkričala do celého sveta... ako veľmi ťa ľúbim!“ „Aj ja by som to urobil. A teraz poď sem ku mne.“ Potom sme sa pobozkali a silno sme sa objali. Oprela som sa o Michaelove plece a takto sme spolu ležali na gauči a pozerali sme do krbu ako horí oheň. Pomaly, ale isto som zaspávala. „Michael, Mike... musí už ísť domov je neskoro.“ „Nie Danny zostaň prosím!“ „Nie Michael musím ísť. Naši ma určite čakajú. Keby nebola Lilly tak zostanem, ale je. Takže idem... maj sa láska. Ľúbim ťa... teším sa až ťa znova uvidím!“ dala som mu bozk a išla som k dverám. Otvorila som si a vyšla som von a zavrela som za sebou. Celú cestu k autu som sa usmievala ako slniečko. Sadla som si do neho a nahmatala som svoj mobil. Našla som tam SMS bola od mami. AHOJ DANNY... DNES NEMUSÍŠ PRÍSŤ DOMOV O LILLY SA POSTARÁME NEMUSÍŠ SA BÁŤ. P.S.:RADŠEJ ANI NECHOĎ LEBO BUDEŠ PRAKVAPENÁ. MAMA Keď som to dočítala už som si domyslela svoje. Vedela som čo tam robia a tak mi nič iné nezostávalo. Musela som sa vrátiť naspäť k Michaelovi. Zamkla som auto a išla som k dverám. Zazvonila som na zvonček a čakala som kým niekto otvorí. O chvíľu sa dvere otvorili a Michael povedal. „Tak čo rozmyslela si si to?“ „Nie, ale naši robia niečo v mojom byte a o Lilly sa postarajú. Tak tu môžem dnes v noci zostať.“ vošla som dnu a Michael za mnou zavrel dvere a zamkol ich. „To je super... tak poď pôjdeme si ľahnúť už aj tak je neskoro.“ „Dobre poďme.“ Súhlasila som a Michael mi ukázal svoju izby. „Michael a to mám akože ako spať?“ „Nechápem ako chceš spať?“ „No v nohaviciach a v topánkach určite nie.“ „Tak ja neviem. Mám ti niečo dať?“ „Ako chceš...“ nakoniec som spala v tričku na ramienka čo som mala na sebe a v nohavičkách.
P.S.:Nechajte mi pls komentík lebo budem zlá.
Komentáre
Prehľad komentárov
naozaj super story zeriem ju :D
super
(bubik, 11. 5. 2010 15:53)mam zaracha na pc takže asi komenty nebudem stihať pisať sry
JANULIK
(JANULIK, 10. 5. 2010 22:08)Super kapitolka naozaj...Viem si predstavit ako čítala tú SMS
super
(adulienka303, 19. 5. 2010 19:37)