Kapitola 6.-Kvety
6. 5. 2010
Danny:
Keď sme s Lilly dorazili domov zbadala som, že pred dverami niečo leží. Prišla som bližšie k dverám a z veci sa stali kvety. Nie že by to bolo nejaké kúzlo, ale z diaľky to veľmi nešlo zistiť, že sú to kvety. Otvorila som do bytu, hodila som dnu tašku a podvihla som tie kvety zo zeme. Lilly som mala stále na rukách tak som ju položila na zem a ona išla do obývačky k svojím hračkám. Obzrela som si kvety a začala som hľadať nejaký odkaz, ale žiaden tam nebol. Ovoňala som svoje nádherne červené ruže a dala som ich do vázy. Pri nádychu som zatvorila oči a spomenula som si na Michaela. „To je, ale blázon. Ako vedel, že tie kvety tu budú skôr ako my. Nechápem to...“ povedala som si a potom som išla do obývačky za Lilly. Vzala som ju a išla som ju okúpať. Lilly si z našej kúpeľne spravila plaváreň ako každý večer. Potom som ju osušila a dala som ju spať. Keď som si bola istá, že sa nezobudí, poupratovala som kúpeľňu a chcela som ešte zavolať Michaelovi a poďakovať sa mu za kvety. Len že toľko čo som si ľahla na posteľ som zaspala a na ten telefonát som zabudla.
Michael:
Ešte len teraz Danny a Lilly a už mi chýbajú. Ešte stále som myslel na ten bozk v záhrade. Bolo to také pekné, nečakané. A najlepšie na tom bolo, že sa to Danny páčilo tiež a nie len mne. No mal som pocit, že Danny nie čo stále bráni byť so mnou. Že by ešte bola zamilovaná do Briana? Pochopil by som to, veď koniec koncov majú spolu dieťa. Ale bol by som šťastný ak by si to rozmyslela a dali by sme to dokopy. Bolo niečo po pol 11 chcel som zavolať Danny. No nakoniec som to aj tak neurobil. Nie preto, že by som nemal odvahu, ale pomyslel som si, že Lilly už spí. Ráno ma čakalo dosť veľa práce tak som si tiež išiel ľahnúť do postele. Po pár minútach som zaspal. Ráno ma zobudil budík. Vstal som, umyl som sa, obliekol a najedol. Mal som pred sebou dosť nabitý deň. Samá práce. Nemal som čas myslieť na Danny a Lilly, ale v hĺbke srdca som si prial, aby som ich mohol čím skôr znova uvidieť.
Danny:
Ďalší deň ráno som zaspala. Budík mal zvoniť o 8, ale nepočula som ho alebo som ho vypla a nepamätám si to. Zobudila som sa o pol hodiny neskôr. A to aj vďaka mojej Lilly. „Do čerta!“ povedala som keď som zistila koľko je hodín. Vzala som Lilly a položila som ju do postieľky. Potom som sa obliekla, umyla a rýchlo som sa najedla. O pár minút som bola vychystaná na odchod do práce. Prišla mam, aby postrážila Lilly cez deň, kým je budem v práci. „Ahoj mami, tu máš Lilly. Umy ju prosím ťa, nestihla som to lebo sme dnes zaspali, teda ja.“ Hovorila som je obúvajúc si topánky. „Dobre Danny, neboj sa postarám sa o ňu!“ „Dobre mami, ďakujem. Ahoj poklad môj!“ Dala som Lilly pusu, vzala som si kľúče a utekala som do reštaurácie. Bola som tam o 15 minút. Hneď pri vchode som sa opýtala hlavného čašníka. „Ahoj Alex, je tu Smite?“ „Ahoj áno už je tu. Danny meškáš...“ „Ja viem..kde je?“ „Je v tvojej kancelárií, držím palce.“ „Dobre ďakujem. Keď odíde zastav sa musím s tebou niečo prebrať.“ On mi len prikývol, ja som sa potom už ponáhľala do kancelárie. Otvorila som dvere a Smite sedel za mojím stolom. „Dobrý deň, pán Smite.“ Pozdravila som sa a hodila som si veci na pohovku čo tam bola. „Dobrý deň Danny. Meškáte...“ „Áno, áno ja viem, že meškám. Je mi to naozaj ľúto už sa to viac nestane sľubujem. Viete nezvonil mi budík a tak som zaspala, nehnevajte sa ja....“ začala som mlieť ako pokazená platňa kým ma Smite nezastavil. „Hej Danny, to je v pohode. Každému sa to občas stane. Chceli ste so mnou hovoriť tak som tu.“ „Ach áno ja viem. Potrebovala by som nejakú posilu. Viete chcela by som viac času tráviť so svojou Lilly ak by to šlo. Mám namysli nejakého môjho zástupcu, ktorý by mal celú reštauráciu pod palcom hlavne večer. Niekoho kto Smite restaurants pozná.“ „Máte na mysli niekoho konkrétneho?“ „Áno Alex Knight. Je vrchným čašníkom práve tu v tejto pobočke. Vždy mi pomôže keď potrebujem dá sa na neho spoľahnúť. Čo myslíte šlo by to?“ „Nevidím v tom žiaden problém. Len sa musíme opýtať Alexa či by to chcel.“ „Dobre ja to vybavím, ale určíte bude súhlasiť dúfam.“ „Tak dobre Danny ja už pôjdem musím ešte niečo vybaviť. Dajte mi vedieť ako to dopadlo, aby sme mohli s Alexom podpísať novú zmluvu.“ „Dobre pán Smite. Ďakujem.“ „Dovidenie Danny.“ „Dovidenia.“ Potom Smite odišiel. O chvíľu do mojej kancelárie Alex. „Ahoj Danny tak som tu.“ „Alex sadni si. Mám pre teba jeden návrh. Dúfam, že sa ti bude páčiť.“ „Tak spusť Danny.“ „No... chcel by si byť mojím zástupcom. Pracoval by si večer a ja ráno a poobede.“ „Danny to je perfektné, ale ako sa ti to podarilo vybaviť?“ „Rozprávala som sa so Smiteom a on súhlasil. Môžeme podpísať novú zmluvu, ale len ak ti vyhovuje to, že budeš pracovať večer. Robím to hlavne kvôli Lilly ak by nebola ona tak by som ďalej robila aj dlhšie ako do 10 do večera.“ „hej Danny... to je v pohode, verím ti. Ja to vezmem. Veď pracovať s tebou je zábava. A čo bude s hlavným čašníkom?“ „Nájdeme nám náhradu neboj sa! Takže zajtra podpíšeme zmluvu. Super, teším s tebou Alex.“ Potom sme spolu prebrali ešte jednu akciu, ktorá sa mala konať v našej reštaurácií. Danny išla okolo 19tej domov a reštauráciu tento krát zatvoril Alex. Najbližšie tri dni som mala veľmi veľa práce a nepomohlo ani to, že som prijala Alexa ako svojho zástupcu. Musela som zostať v práci až do záverečnej. Michael sa mi neozýval a už mi začínal chýbať. Ponáhľala som sa domov najviac ako to šlo. Keď som dorazila boli u mňa ešte moji rodičia, ktorý strážili Lilly. Spoločne sme sa nevečerali a potom som s mamou išla uložiť Lilly do postieľky. Keď už Lilly zaspinkala zazvonil mi mobil čo som mala pri sebe a môj anjelik sa hneď zobudil a začal plakať. Mama naznačila nech idem do inej izby a nech to zdvihnem.
Michael:
Začínalo mi byť ľúto, že Danny sa už viac neozvala. Dochádzalo mi, že pre ňu tie bozk nič neznamenali. Chýbala mi a nie len ona, ale aj Lilly. Chcel som končene vedieť čo sa stalo, že sa neozvala tak som jej zavolal. „Prosím..“ ozvala sa Danny do telefónu. „Da... Danny to som ja Michael.“ „Ahoj Mikey... dobre, že voláš chcem sa ti poďakovať za kvety.“ „Kvety aké kvety? Ja som ti žiadne neposlal. No to je jedno len som chcel vedieť, teda opýtať sa čo teraz medzi nami je. Odkedy ste odišli ani raz si sa mi neozvala ?!“ „Vieš Michael mám toho teraz veľa. V práci veľa papierovačiek a večer chcem byť s Lilly, nehnevaj sa prosím ťa na mňa.“ „Aha tak dobre . Chápem to, mohla si povedať skôr, že to neznamenalo nič?“ „Čo neznamenalo nič? Michael o čom rozprávaš?“ „No presa o tých bozkoch Dany. Myslel som si, že sa máme radi, ale mýlil som sa!“ „Nie Michael nemýlil... len si ma zle pochopil! Ja mám fakt veľa práce nie je to žiadna výhovorka!“ „Vieš komu rozprávaj rozprávky Danny! Už nemusíš chodiť...Z bohom!“ „Ale Michael...čo? Počkaj!“ kričala do telefón, ale už som nemal chuť ju počúvať tak som to zložil. Hodil som telefón gauču a sedel som tam ako ten najväčší idiot na svete. Danny mi hovorila pravdu a ja som ju poslal do teplých krajín.
Danny:
Vrátila som sa do spálne no Lilly už spala a moja mama tam už nebola. Dala som Lilly bozk na čelo a išla som za rodičmi do obývačky. „Kto to bol Danny?“ opýtala sa ma mama. „To bol Michael mami. Vieš čo som ti hovorila.“ „Takže Jackson. A čo chcel? Musel ti povedať niečo veľmi vážne lebo sa tváriš inak ako normálne. Poznám ťa už 23 rokov tak hovor!“ „Mami nevolaj ho Jackson! Nepáči sa mi to! Vieš keď som bola s Lilly na víkend u Michaela, po tom čo sa objavil Brian zblížili sme sa. Lilly si obľúbila aj ja som sa asi zaľúbila. A teraz mi volá a povie mi, že som mu mala skôr povedať, že tie bozky pre mňa nič neznamenali. Čo mám teraz robiť?“ „Srdiečko myslím, že by si mala ísť hneď za ním!“ „Ale čo Lilly?“ „My s ockom sa o ňu postaráme. Nemusíš sa báť.“ „Ale veď ste chceli byť spolu a spraviť si večer pre seba.“ Potom nám vstúpil do debaty aj môj ocino. „Danny... si naše jediné dieťa. Chceme, aby si bola šťastná. Tak sa postav a utekaj za ním kým si to nerozmyslím! A o ten náš večer sa netráp. Môžeme si ho spraviť tu alebo neskôr. Bude to tak ako keď si ešte bývala s nami. A môžeme?“ Postavila som a keď som si obúvala topánky pri dverách odpovedala som mu: „Tak fajn byt je váš. A ďakujem, ľúbim vás!“ zamávala som im a utekala som do auta a potom hneď k Michaelovi.
P.S.:Ospravedlňujem sa za to čakanie, ale zajtra mám skúšky z birmovky a musela som sa učiť. Tak držte palce... :D a nezabudnike komentíky :D
Komentáre
Prehľad komentárov
le michael ma fest prekvapil s tym telefonatom...
uzasne
(adulienka303, 19. 5. 2010 19:29)