Kapitola 4.-Super ráno, super deň
25. 4. 2010
Danny:
Keď som sa ráno zobudila bolo mi čudné, že je v izbe kľud a že ma Lilly nezobudila už skôr. Pozrela som sa na hodinku, ktorá ukazovala už skoro 10. Otočila som sa na druhú stranu postele, kde mala ležať Lilly a za ňou Michael. No ani jeden z nich tam nebol. Vstala som z postele, obliekla som sa, umyla, upravila a zišla som dole. Keď som sa blížila ku kuchyni počula som ako sa Michael rozpráva s Lilly. No keď som vošla do kuchyne naskytol sa mi nádherný pohľad. Videla som ako Michael kŕmi Lilly nejakou kašou a robí jej všelijaké grimasy. Lilly sa na ňom úžasne zabávala Potom si ma už všimol Michael: „Dobré ránko. Tak ako si sa vyspala?“ spýtal sa ma hneď. „Už dlho nie tak dobre. A vy dvaja ste kedy vstali?“ „Asi o pol 9. Lilly už nechcela spať tak som ju vzal dole.“ „Ale veď si ma mohol zobudiť.“ „Veď to je v pohode. Nechcel som ťa budiť.“ „Tak dobre teda... ďakujem. A čo jej to dávaš?“ „Je to len zmixované ovocie nič viac. Nevedel som čo také malé slečne jedia, ale opýtal som sa kuchárky a ona mi pripravila toto. Je to fakt dobré...“ pozerala som sa na neho a len som mu prikyvovala. „Michael je to len ovocie. A ty si už jedol?“ „Nie Danny... nemal som čas.“ „Tak čo povieš na super lievance s brusnicovou omáčkou, šľahačkou a aj s čokoládou ak chceš. Možno to je sladké, ale určite neoľutuješ. Je to recept môjho ocina.“ „Tak dobre, sprav ich! Už sa na to teším.“ Pohľadala som všetky veci potrebné na cesto a začala som piecť. Behom pol hodiny boli raňajky hotové. Pekne som ich naservírovala a položila som ich na stôl. „Wow tak to vyzerá super.“ Povedal Michael. „No ešte lepšie to chutí.“ Povedala som a sadla som za stôl na stoličku oproti Michaelovi. On si z nich orezal kúsok a ochutnal. Pomaly prežúval a na koniec mi povedal. „Ale Danny veď to sú normálne lievance.“ „No a. Keď som bývala s našimi tak mi ich robil otec.“ „Aha... tak to sú fakt dobré, potom!“ „Haha smiešne Michael... nevidíš až pukám od smiechu.“ Povedala som a pozerala som pri tom na Michaela. Trochu sme sa zasmiali. Keď sme sa najedli vzala som Lilly a išla som ju prebaliť. O pár minút som sa vrátila dole no Michaela som tam nenašla. Prešla som až do kuchyne a zrazu na mňa vyskočil z poza rohu Michael. Vystrašil ma.
Michael:
„Michael si sa úplne zbláznil či čo?“ povedala mi Danny so zvýšeným hlasom. Ani sa jej nečudujem asi by som urobil to isté na jej mieste keby ma niekto vystrašil. Ja aj Lilly sme sa len smiali s jej výrazu. „No ták Danny veď kľud. Sranda musí byť!“ „Ja viem Michael... no pozri sa na Lilly, čo si napchal mojej dcére do hlavy, hm?“ „Ja... nič som jej nepovedal....“ chcel som jej ešte k tomu niečo povedať, ale Danny ma zastavila. Nevedel som čo si mám myslieť o tom čo mi povedala. „Hej Michael pohodá... som rada, že si vy dvaja rozumiete.“ Veľmi odľahlo keď to povedala. „Tak čo chcete dnes robiť?“ opýtal som sa ich po chvíli. „Ja neviem... vonku je celkom pekne. Keby sme boli doma asi by sme sa šli niekam do mesta prejsť. Ale neviem čo by sme mohli robiť tu.“ „Tu sa dá robiť veľa vecí... tak poďte!“ povedal som nahlas. Vzal som si Lilly na ruky a Danny som chytil za ruku a odviedol som ich do záhrady k hojdačke. Položil som Lilly na hojdačku a pomaly som ju začal hojdať. „Michael opatrne. Nechcem, aby sa jej niečo stalo!“ upozorňovala ma Danny. „Dobre, Danny. Neboj sa.“ Potom som ich vzal k deke, kde boli pre Lilly pripravené všelijaké hračky. Danny ju tam posadila a ona prestala vnímať svet okolo seba. My dvaja sme si sadli na lavičku čo bola hneď vedľa. „Tak ako sa ti u mňa páči, Danny?“ opýtal som sa jej. „No vieš čo? Nič moc....“ obaja sme na chvíľu stíchli. Začínal som si myslieť, že sa jej tu nepáči, že sa v mojej prítomnosti necíti príjemne no potom Danny pokračovala. „Ale nie... je to tu super. Vážne, som rada, že som sem mohla prísť aj s Lilly.“ „To je dobré Danny. Som rád keď nemusím byť v tomto veľkom dome sám.“ „Chápem ťa, Michael. Tak vieš čo keď sa budeš cítiť, že si sám zavoláš mi a ja s Lilly sem prídeme ak budeme môcť. Jasné?!“ „Platí! Ale Danny prečo to pre mňa robíš?“ „Pretože ani ja by som nechcela bývať v takomto velikánskom dome úplne sama a ešte preto, že ťa mám rada. Stačí ti takýto dôvod?“ Dannyna odpoveď bola taká úprimná. Pri nej som necítil, že by niečo predstierala. „Úplne... vieš Danny síce sa nepoznáme dlho, ale mám pocit akoby som ťa poznal celý život. Mimoriadne si mi prirástla k srdci aj s Lilly. Musím sa priznať, že občas by som chcel byť Lilly. Byť tak malý, nič by ma trápilo. Žiaden bulvár alebo niečo iné. Chcel by som mať tak dobrú mamu ako si ty, nie že by tá moja bola zlá, ale chcel by som byť Lilly Castillo.“ „Ale nie, Michael. Ani z ďaleka nie som tak dobrá mam ako si mi povedal. Za posledných pár mesiacov sa toho veľa zmenilo. Smite otvoril ďalšie reštaurácie a ja sa starám nie o jednu, ale hneď o tri. Na malú mi zostáva veľmi málo času. Lilly je viac so svojími starými rodičmi ako so mnou.“ „Možno áno, ale keď bude väčšia bude rada, že ťa má. Danny mám ťa veľmi rád aj Lilly. Ty si moja najlepšia kamarátka. Niekedy mám pocit, že viac ako len to.“ Danny sa na mňa pozerala tak čudne keď som jej to povedal. Určite nevedela čo si má teraz myslieť. „Tak vidím, že ty nemáš problém vyjadriť svoje pocity. Nie že by som ja mala, ale určite by som to nepovedala tak to. Uvidíme čo spraví čas, necháme tomu voľný priebeh. Nerada by som ti dávala falošné nádeje, Michael. Nechcem ti nijako ublížiť pretože aj ja ťa mám veľmi rada.“ Potom sme sa objali. Chytil som ju okolo pliec, Danny mňa okolo pása. Tak sme chvíľu sedeli až kým sa neozvala Lilly. „Máámi... máámka. Spinkať!“ kričala na ňu Lilly. „Tak čo moja. Ideme si ľahnúť do postieľky?“ pýtala sa jej Lilly. Ona len pred seba naťahovala ruky, aby ju Danny vzala a len prikyvovala. Lilly ju potom pevne chytila okolo krku a hlavu si položila na jej rameno. Danny na mňa rukou zamávala, aby som ich dobehol. Kým sme došli do domu Lilly na Dannyných rukách zaspala. Po tichu sme vošli do spálne a Danny ju opatrne položila do postele. Potom sme kolo nej poukladali vankúše, aby sa neskotúľala na zem a na koniec sme ju prikryli dekou. „Je ako anjelik keď spinká!“ pošepkal som jej. „Ja viem, ale keď sa tu budeme rozprávať tak toho anjelika zobudíme. Tak šup... choď von!“ hovorila mi. Vyšli sme von z izby a Danny po tichu zatvorila dvere. „Tak a čo budeme robiť teraz?“ opýtal som sa len tak zo zvedavosti. „No ja neviem čo budeš robiť ty, ale ja si idem spraviť ľadový čaj.“ Dopovedala a len tak okolo mňa prešla. Namierila si to hneď dole do kuchyne. Zostal som stáť pri dverách izby. Potom sa Danny otočila ku mne a dodala: „ Tak ideš?“ bleskovo som ju dobehol. Spravili sme si ľadový čaj, keďže vonku oblo veľmi horúco. „Tak čo ideme sa hojdať?“ opýtal som sa. „Nie Mikey. Nemôžem čo keď sa Lilly zobudí?“ „Ale no ták Danny, Veď je tu moja gazdiná, upratovačka. Ak sa zobudí tak ony nás zavolajú.“ „Ty si ako malý chlapec!“ „Tak ideš Danny. Prosím, prosím. Veď nemôžeš predsa odmietnuť pozvanie od Michaela Jacksona. Teda nemala by si...“ „No tak dobre ty Michael Jackson, poďme!“ a utekali sme do záhrady k hojdačkám.
P.S.: Sorry, ale nemohla som dať skôr new kapitolku pretože bola u mňa sesterka a včera sme bli na výlet a prišla som domov až o pol 9 večer. Ale dfm, že sa vám to bude páčiť a nechajte mi aj komentííík...ďakujéém :D :*
Komentáre
Prehľad komentárov
toto nema chybu som rada ze toto citam normalne sa citim ako keby som bola na mieste danny :)
JANULIK2008
(JANULIK2008, 26. 4. 2010 14:39)Je to super ako vždy...ja si viem predstaviť Michaela ako krmil malú:)
uzasne
(adulienka303, 13. 5. 2010 19:00)