Danny:
Asi o týždeň mi zazvonil telefón. Číslo nepoznala a bola som už doma. Tak som ho teda zdvihla: „Prosím..“ „Danny... ste to vy?“ „Kto iný by to mal byť? A kto je tam?“ „Tu je Michael...musel som sa najprv uistiť, že hovorím so správnym človekom.“ „To je v poriadku chápem to. Tak čo vám leží na srdci?“ „No vraveli ste, že keď budem chcieť tak vám môžem kedykoľvek zavolať a prídete ku mne.“ „Áno ja viem, ale hovorila som, že môžete prísť aj vy k nám...“ „Ja viem...“ potom na Michaela niekto kričal a musel už ísť. „Danny tak ešte sa ozvem musím si niečo vybaviť.“ „Michael tak príďte dnes pre zmenu vy. Niečo uvarím tak povedzme o 5tej?“ „Tak dobre teda o 5tej. Teším sa zatiaľ ahoj.“ „Ahoj..“ zložil. Dala som malú Lilly spať a keďže bolo pol3 najvyšší čas začať chystať večeru. Lilly spala a tak som mala kľud a mohla som všetko prichystať. Chvíľu som rozmýšľala čo by som tak mohla uvariť. Na koniec som spravila super večeru a ako dezert zmrzlinu od starkej. Ešte som išla skontrolovať Lilly, ktorá nejak dlho spala. Popočúvala som ju či je všetko v poriadku. Rýchlo som sa išla obliecť. Obliekla som si biele šaty na ktorých boli po obvode čierne kruhy hore aj dole a k tomu modré bolerko.(Keď ste videli Hannah Montana The Movie tak tam ich mala keď bola na stretnutí so starostom.) Potom som sa ešte upravila a vlasy som si nechala rozpustené. Ešte som rýchlo prestrela stôl. Michael bol presný ako hodinky. Letela som ku dverám, aby zvonček nezobudil malú. Cestou som si ešte obúvala topánky a keď som bola pri dverách otvorila som. „Ahoj...“ „Ahoj...prečo šepkáme?“ „Lebo Lilly spinká...“ „Aha dobre tak budeme šepkať.“ „Dobre tak poďte ďalej.“ Pustila som ho dnu a zamkla som za ním. „Choďte ďalej...“ presunuli sme sa do obývačky. „Čo to tam máte?“ Michael pozrel na svoje ruky a spomenul si. „Aha no to je macko pre Lilly a kvietky pre jej mamku.“ „Ďakujem... ale nemuseli ste.“ „To je v pohode. Ešte niečo by som sa chcel opýtať. Čo keby sme si potykali...“ „Ja neviem... no tak dobre teda, ja som Danny“ podala som mu ruku. „Tak ja som Michael...“ podali sme si ruky a objali sme sa. „Tak poďme si sadnúť k stolu...“ „Poďme...“ odviedla som ho k stolu, pekne sme sa usadili a začali sme jesť. „Inak máte... teda máš to tu pekné Danny.“ „Ďakujem Michael a ako ti chutí?“ „Jedlo je úžasné neboj sa. Je úplne v pohode... už sa teším na dezert. Som na nich zaťažený.“ „No počula som, ale troška tichšie, dobre?“ „Jasné... ako dlho už spí?“ „No od 3tej a teraz je skoro pol 6tej som zvedavá kedy potom pôjde spať.“ „Hm mať tak tvoje problémy.“ „Prečo? Trápi ťa niečo? Mne to môžeš povedať, teda ak chceš.“ „Danny to sú len také problémy, ktoré môžu zaťažovať len slávnych.“ „Tak dobre nie sme tu, aby sme sa rozprávali o problémoch. Tak čo dáme si dezert?“ „Jasné už sa teším. A čo je to?“ „To je prekvapenie. Choď si zatiaľ sadnúť do obývačky ja hneď prídem.“ Zobrala som taniere a položila ich do drezu. Vybrala som zmrzlinu z mrazáku, vybrala som ešte lyžičky a vrátila som sa späť do obývačky za Michaelom. No hneď ako som si sadla začal plakať malá Lilly. Postavila som sa a utekala som do spálne. Vzala som Lilly na ruky a priniesla som ju k nám do obývačky. „Pozrime kto sa nám zobudil.“ Hovorila som. „Lilly pozri kto nás prišiel navštíviť. Pozri to je Michael a priniesol ti aj macka. No... vezmeš si ho?“ prihovárala som sa jej. No Lilly bola rozospatá a tak si len vzala macka a silno ma chytila okolo krku. „Ona sa musí porozhliadať.“ „Veď ako všetky deti...“ „Už si ju ochutnal?“ „Čo myslíš tú zmrzlinu. Áno je super...“ „Tak to som rada... možno keby som ju posadila sem bolo by to lepšie.“ Posadila som Lilly medzi Michaela a seba. Začala sa hrať s mackom a jedným očkom zakukovať po Michaelovi. „No čo Lilly... ani ahoj nepovieš?“ no nič z nej nevyšlo. „A požičiaš macka aj Michaelovi? Hm čo ty na to? On sa s tebou bude potom hrať.“ Lilly na protest len pokrútila hlavou. Michael sa zasmial kľakol si ku gauču a rukami sa oň oprel. „Tak čo Lilly nepožičiaš mi ho?“ pýtal sa jej. „No ták Lilly... mám plakať?“ rukami si zakryl tvár ako keby plakal. A o chvíľu Lilly za ním zopakovala: „Mám pakať?“ „Ale nie ty... ja budem pakať.“ Potom mu Lilly podala macka, aby neplakal. Michael sa na ňu usmial. „Pohlašaj Michaela. Lilly“ pošepkala som jej. Potom som vzala Lillynu ruku a spolu sme “pohlašali“ Michaela. Vtedy sme sa s Michaelom prvýkrát zahľadeli do očí toho druhého.
Michael:
Chvíľu sme sa na seba len pozerali, ale potom ich vyrušil zvonček. Jej oči ma očarili, boli také nádherné. „Ja tam radšej pôjdem.“ Povedala Danny po chvíli. „Postrážiš ju?“ „Jasné...“ potom si vyzula topánky a utekala k dverám. Otvorila a už som len počul ako sa s niekým so zvýšením hlasom rozpráva.. „Ty... čo tu robíš?“ „Prečo sa ma pýtaš také hlúposti? Chcem vidieť svoje dieťa.“ „To myslíš vážne? Keď som ti povedala, že som v tom hneď si ma nechal. Dva roky sa o nás nestaráš. Vôbec ťa netrápi čo s nami je a teraz sem prídeš a povieš mi, že chceš vidieť naše dieťa? Tak toto teda nie!“ „No tak Danny mám také isté práva ako ty!“ „Tak to nemáš, Brian! Ako otec našej Lilly si stratil práva už vtedy keď si ma opustil! Tak vypadni z nášho života!“ „Danny neodídem kým ju neuvidím!“ strčil ju do dverí a vletel dnu. Danny utekala za ním a kričala na mňa: „Michael vezmi ju! Vezmi Lilly na ruky!“ bleskovo som ju zobral a obišiel som gauč tak, aby bol medzi mnou a Brianom. Danny sa postavila pred Briana. Lilly začala plakať a vrieskať na celý byt. „Danny je všetko v pohode? Nemám zavolať svoju...“ nedopovedal som a Danny mi len prikývla. Vzal som si telefón a zavolal svoju ochranku. „Brian prosím ťa odíď. Lilly je vystrašená veď to sám počuješ!“ „No a čo! A nech ju dá mne on nie je jej otec!“ potom už prišli moji ochrankári a odviedli ho preč. „Michael ste v poriadku?“ pýtal sa jeden z SBS-skárov. „Danny si v poriadku?“ posunul som otázku ďalej. Danny len prikývla, vzala mi Lilly a snažila sa ju upokojiť. Pevne ju držala v náručí a Lilly ju chytila okolo krku. Prišiel som k ním a pohladil som Danny po ruke. „No ták Danny upokoj sa. Kto to vlastne bol?“ „To bol Brian, Lillyn otec.“ Pohladkal som Lilly po chrbátiku a potom som ich obe objal. Obaja sme jednou rukou držali Lilly a druhou sme sa obímali. „Tak čo už je to lepšie?“ pýtal som sa jej. „Áno... ďakujem Michael.“ „Nie je za čo... ak by si chcela tak by ste mohli prísť dnes na noc ku mne. Ak by sa náhodou vrátil.“ „Nie Michael... neviem či je to dobrý nápad.“ „No ták Danny... doma aj tak nikto nie je kto by ma čakal. Prosím aspoň nebudem sám.“ „Neviem Michael...“ „Prosím Danny, veď aj ty budeš sama s Lilly. Tak môžeme byť traja. Veď nechodila si k spávať k svojím kamarátom? My dvaja sme kamaráti alebo sa mílym?“ „Sme kamaráti. Síce sa poznáme krátku dobu vybudovali sme si silné priateľstvo. Tak dobre, ale len na jednu noc. Počkaj ma tu len zbalím nejaké veci pre Lilly a pre seba. Alebo ak chceš môžeš mi pomôcť.“ Veľmi som sa potešil keď mi povedala, že pôjde ku mne. A tak som išiel s Danny po veci. Zbalila jej nejaké veci na prezlečenie, pár podbradníkov pyžamko, plienky a kozmetiku. Potom zbalila seba. Ešte pred odchodom sme prebalili Lilly a Danny si prezliekla šaty čo mala na sebe. Malej obliekla svetrík pretože vonku sa pomaly stmievalo a trošku sa aj ochladilo. Posadila ju do sedačky (vajíčka) a pripútala ju. Ja som zobral Lillynu a Dannynu tašku s vecami a ešte fľašu, ktorú zobrala len do ruky. „Michael a ako pôjdeme?“ „Mojím autom prečo?“ „No pretože ak si nezoberiem svoje auto tak sa nebudem mať ako zajtra dostať domov.“ „Ale nevymýšľaj Danny... veď ja vás odveziem.“ „Ty? A čo keby si nás odviezol aj teraz? Môžeme ísť mojím autom a ty budeš šoférovať. Veď to nie je ďaleko a určite trafíš aj sám.“ „Tak dobre poďme teda...“ Povedal som svojím ochrankárom, že pôjdem s Danny. Naložili sme veci do kufra malú sme položili do auta a vyrazili sme. Išli sme za mojím autom a o takých 15 minút už boli u mňa. „Tak čo ako sa ti páči keď šoféruje Michael Jackson?“ opýtal som sa Danny keď sme dorazili. „Celkom v pohode... bol si dobrý, neboj sa!“ povyberali sme všetky veci z auta a vošli sme dnu. Hneď som ukázal Danny jej izbu. „Michael ty tu však nemáš detskú postieľku?“ „Nie Danny...“ „Tak dobre to nevadí bude spať so mnou. A teraz sa pôjdeme okúpať, Lilly.“ Vybrala ju zo sedačky a odniesla ju do kúpeľne. Ešte pred tým sa, ale Danny vyzliekla z bundy čo mala na sebe. „Mamkáá... pjode Michael s nami?“ pýtala Lilly Danny. „A chceš?“ ona len prikývla. „Tak zober Michaela za rúčku a sa ho opýtaj, hm?“ Danny ju mala na rukách a prišla bližšie ku mne. Lilly vystrela rúčku a podala mi ju. „Pjode s nami? Na kupku?“ pýtala sa ma a pritom prikyvovala. „Čo hovorí?“ pýtal som sa Danny. „Či sa pôjdeš s nami kupkať.“ „Jasné pjodem!“ zopakoval som po Lilly, aby mi rozumela. Potom sme vošli do kúpeľne, tam sme napúšťali vaňu pre Lilly. No okúpaný sme boli všetci. Lilly špliechala vodu po celej kúpeľni a namočila aj uterák do ktorého sme ju mali zabaliť. Tak som musel priniesť druhý cestou spať som sa pošmykol na mokrej podlahe a zastavil som sa až pri vani. Lilly a Danny sa začali smiať. „Si v pohode?“ „Som okay... Michael prežije všetko!“ povedal som s úsmevom na tvári aj keď ma riadne bolel zadok. Potom sme vybrali Lilly z vane a odniesli ju do izby. Tam ju Danny za mojej asistencie usušila, prebalila, obliekla a uložila na spanie. „Tak ako to spravíme, aby v noci nespadla?“ „No môžeme dať okolo vankúše alebo paplóny, alebo ešte stoličky, ale zas nie je v noci až taká akčná. No potom je tu druhá možnosť, že budeš spať s nami. Ja z jednej strany a ty z druhej.“ „Tak dobre...ale nie ja prinesiem ešte nejaké vankúše. Počkaj chvíľu.“
Danny
Zatiaľ čo Michael priniesol vankúše pozakrývala som Lilly potom keď prišiel Michael poukladali sme okolo nej vankúše a ľahla sme si k nej. Keď Lilly zaspala chcela som ísť spať aj ja, ale keď som sa pozerala z okna všimla som si ako Michael sedí na terase a o niečom premýšľa. Skontrolovala som Lilly, dala som jej pusu na čelo a išla som za Michaelom. „Ahoj...“ „Ahoj... Lilly už spí?“ „Hej už sladko spinká. Som si myslela, že už nezaspí po dnešku.“ Sadla som si vedľa neho do kresla. „Michael... chcela by som, aby Lilly mala takého otca ako si ty.“ „Nie Danny nepreháňaj to. Určite aj ja by som chcel mať takú rodinu ako ste vy dve, ale Brian určite chce pre vás to najlepšie.“ „Ja viem, ale proste to nemôžem prekusnúť, že ma vtedy nechal. Možno časom, ale určite nie teraz.“ „Chápem ťa... Danny ty si nemala partnera od kedy ste s Brianom rozišli.“ „No vlastne nemala. Kto by chcel slobodnú matku.“ „Napríklad ja...“ „Tak to som nepochopila teraz.“ „No vlastne mne by to nevadilo. Deti mám rád.“ „No tak to vidno...“ potom začala Lilly plakať tak sme za ňou utekali obaja. Michael sedel na posteli a sledoval Lilly. „Ja už pôjdem Danny... som už unavený.“ „Ak chceš tak tu môžeš ostať s nami.“ „Vážne, môžem?“ „Áno aspoň budem mať väčšiu istotu, že sa Lilly v noci neskotúľa z postele.“ „Tak dobre len sa prezlečiem a hneď som späť.“ Michael odišiel do svojej izby a o chvíľu bol späť prezlečený a ja som sa tiež medzi tým prezliekla do pyžama. Ľahli sme si do postele a ešte dlho sme sa rozprávali. Zatvorila som oči a tvárila som, že spím, ale nemohla som. Musela som sledovať Lilly a Michaela ako spia. On bol taký nevinný, sladký keď spal. Nevedela som sa na neho vynadívať. Po čase som konečne zaspala.
P.S.: Nechcem to povedať, ale mám pocit, že sa história opakuje. Prosím vás pekne nechajte mi komentík. A ešte info: Oni sa nestretli presne po roku je to len približne. Keď sa prvý krát videli Lilly mala už tri mesiace. Tak preto má už rok. CHápete???
sladke
(adulienka303, 10. 5. 2010 19:36)