Danny vybehla hore na poschodie do Lillynej izby ju uložila na spanie. ,,Pššt moja, už je dobre. Nemusíš sa báť, mama je s tebou..." šepkala jej. /Pritom ju držala na rukách a hladila ju po chrbátiku. Malá Lilly pomaly upadala do ríše snov. Danny ju položila do postieľky a chvíľu ju pozorovala ako bezstarostne spinká. Nemusí riešiť problémy dospelých, lásky a klamstvá. Bála sa vrátiť dole a pozrieť sa na neho po tom čo sa v noci stalo. ,,Čo keď mu bude stačiť len pohľad na mňa a bude vedieť čo som spravila?! Ten človek mi dôveruje najviac na svete a ja som ho zradila." premýšľala. Nakoniec pozbierala všetkú odvahu, ktorú mala a pomaly zišla dole schodmi za Michaelom. Keď už bola dole a chýbalo jej len pár krokov k Mikeovi. Stlkot srdca sa jej zrýchlil ako keď mala štátnice na vysokej škole. No,ale táto situácia sa so skúškami na vysokej škole nedala porovnať. Sadla si k Michaelovi na druhý koniec gauča a len tak nemo hľadela pred seba. ,,Teraz mi už môžeš povedať kde si bola?" opýtal sa jej Mike po chvíli. Danny sa z hlboka sa nadýchla a pokúsila sa začať, ale nevedela ako tak len ďalej ticho čumela na stenu. ,,Danny ja čakám." Tak teda ešte raz sa nadýchla, pozrela sa na neho a spustila. ,,Pýtaj sa čo chceš vedieť?" ,,Nič len to kde si predvčerom večer bola,Danny?!" ,,No odviezla som Lilly k Brianovi a potom som bola u seba v byte. Trochu som upratovala." ,,Vážne, ale Danny nezdá sa ti, že je to tak trochu pritiahnuté za vlasy?" ,,Pozri Michael je to tvoja vec ak mi neveríš." ,,Ja som nepovedal, že ti neverím, Danny. Len sa mi to nezdá." ,,Nezdá? Myslíš, že čo som robila. Flákala sa po meste, žúrovala, pila a drogovala. To nie na toľko som už dospelá. Mám malé dieťa a nemôžem si to dovoliť ak o ňu nechcem prísť, Michael!" ,,Prepáč Danny nemyslel som to tak." ,,Neospravedlňuj sa prosím ťa. Už to nejde počúvať len. Prepáč Danny, mrzí ma to Danny. Ja už ti ani nemám čo prepáčiť...To ty by si mal mne." povedala si v duchu Danny(ale len tú druhú časť monológu). ,,Ja už neviem ako sa mám s tebou rozprávať. Všetko čo ti poviem ťa rozčúli..." ,,A na to si ako prišiel?" ,,Vieš Danny v posledom čase už to medzi nami nie je také aké to bolo na začiatku. Zmenila si sa od toho súdu čo bol kvôli Lilly." povedal Michael a postavil. ,,Čo ti mám na to povedať, hm? Čo by si chcel počuť?" ,,Danny ty by si mala dobre vedieť čo by som chcel počuť." ,,A myslel si niekdy aj na mňa? Vždy si len TY, TY a nikto iný! Kde je to slovo, bolo na začiatku? To slovíčko MY?" ,,Danny ako si to predstavuješ. Starám sa o teba a Lilly a ty mi povieš, že som sebecký! Toto som od teba nečakal." potom Michael odišiel na poschodie. Danny ešte chvíľu sedela dole v obývačke a keď začala plakať Lilly tak išla za ňou. Vybrala ju z postieľky, sadla si s ňou do hojdacieho kresla a pomaly obe zaspávali. Zobudila sa až okolo pol 4. Lilly dala so postieľky, zakryla ju a išla do spálne kde mal byť aj Michael. Potichu vošla dnu no Michaela nikde nevidela. ,,Michael si tu?" pýtala sa no žiadnej odpovede sa nedočkala. Pozrela sa aj do kúpeľni no ani tam nebol.Prezliekla sa do nočnej košele, cez plecia si prehodila krátky župan a zišla dole, aby sa niečoho napila. Cestou do kuchyne však uvidela pootovrené dvere na terasu. Vyšla von kde ju hneď vzápätí ovial teplý vetrík. Porozhliadala sa okolo a v diaľke uvidela tmavú postavu. Privrela za sebou dvere a vydala sa k tej postave. Tráva ju príjemne chladila na chodidlách keďže nebola obutá. Pomaly sa k tej postave približovala, keď už vedela rozpoznať, že je to Mike. Postavila sa vedľa neho a po tichu sa opýtala. ,,Čo tu robíš tak neskoro?" ,,Nič... pozerám sa na hviezdy. Mám to rád." odpovedal jej Michael. ,,Ja viem..." ,,Myslel som, že mi chceš niečo povedať, ale asi som sa mýlil." povedal Michael a vykročil smerom k domu. Danny ho však chytila za lakeť a otočila si ho späť k sebe. ,,Pozri zlato už ma nebaví hádať sa s tebou. Chcem, aby bolo medzi nami všetko ako predtým. Chcem byť šťastná." hovorila Danny. ,,Teraz nie si šťastná?" ,,Ja neviem, Michael. Som? Viac nie ako áno. Keď stále len hádame už ani nemám pocit, že s niekým chodím." ,,Nechápem prečo, ale som na tom rovnako." ,,Tak vidíš...začnime od začiatku, dobre?" ,,Ja som za...poď sem nech už si ťa obímem." Danny sa na neho len usmiala a silno sa objali. Síce bola tma a nemohla vidieť MIchaelov výraz tváre, ale cítila, že je šťastný ako ona. No v jej hlave to bolo ešte popletenejšie ako predtým. Videla len jeden veľký otáznik a dve mená MICHAEL alebo BRIAN. Koho si vybrať? Potom sa sladko pobozkali a opäť sa objali.

P.S.:Nezaručujem vám, že budem pridávať new kapitoly často,ale tak aspoň niečo. Taký novoročný darček. Ešte k tomu názvu niežeby som nevedela vymslieť názov, ale nič ma nenapadlo len 3 bodky :DPoprosím komentíky. Ďakujem :* Oplatilo sa počkať? Mayaa