Okolo pol 5 sa Danny zobudila na zvoniaci telefón. Pozrela na pevnú linku, ale tá bola ticho. Tak sa dotrepala k svojej taške v chodbe a vytiahla z nej mobil.Pozrela na displej a tam písalo, len že volá neznámi. ,,Prosím..." zdvihla a ozvala sa do telefónu. No nikto sa neozýval. ,,Haló? Je tam niekto?" hovorila zaspatým hlasom do telefónu. ,,Danny?!Si to ty?" hovoril po tichu hlas v telefóne. ,,Kto je tam?" pýtala sa. ,,Tu je Brian asi som ťa zobudil, však?" pýtal sa jej. ,,Tak to je isté, že si ma zobudil. Veď je pol 5 ráno." ,,Prepáč Danny, ale nemohol som spať." potom na chvíľu nastalo hrobové ticho. ,,Dobre tak čo sa stalo?" opýtala sa po chvíli Danny. ,,Čože? Nie...nemohli by sme sa niekedy. Chcel by som sa s tebou rozprávať." ,,Brian ja... nemôžeš sa ma to opýtať teraz? Neviem či budem mať čas." ,,Nie Danny prepáč, lepšie bude keď sa stretneme. Prosím Danny..." Danny sa zhlboka nadýchla a pozrela na Michael ako spí. ,,Tak dobre. Dnes cez obednú prestávku. Stretneme sa v parku ako vtedy s Lilly, dobre?" ,,Dobre prídem tam. Danny..." ,,Áno?" ,,Ďakujem." ,,Jasné... ja už budem končiť. Chcem sa ešte by som sa chcela trochu vyspať. Takže zajtra... ahoj." ,,Ahoj...pekné sny." ,,Ďakujem aj tebe...čau!" ,,Ahoj.." potom zložila, telefón vrátila na späť do tašky. Čupla si ku gauči kde Michael spal. ,,Mikey...Mikey..." šepkala. No Michael nereagoval. Pohladila ho po líci a on otvoril oči. ,,Čo je?" opýtal sa zaspatým hlasom.,,Nič... poď pôjdeme si ľahnúť do spálne." ,,Ale nevymýšľaj,. Nikam nejdem... tu si ľahni ku mne a spí ďalej." povedal jej rýchlo Michael. Danny sa medzí tým postavila, Mike ju chytil za ruku a stiahol ju na gauč. Silno ju objal a potom spali ďalej až kým nezačal zvoniť budík na Dannynom mobile. ,,Nie to už je toľko?!" skonštatoval Michael. ,,Áno zlato prepáč. Musím bežať. Už len dnes a sľubujem, že budem s tebou aj s Lilly tráviť všetok svoj čas." hovorila Danny. Bleskovo vybehla do spálne, prezliekla sa, umyla, namaľovala a potom zleteldole po schodoch. ,,Dobre miláčik zavolám ti jasné. Dnes prídem domov skôr, aspoň sa posnažím. Mám priniesť večer aj Lilly?" ,,Hm no mne je to jedno, ale mohla by dnes ešte zostať u vaších alebo ísť k jej otcovi." ,,Vážne, čo nepovieš? Čo chceš večer robiť?" ,,To by si chcela vedieť, čo? To bude prekvapenie." ,,Dobre uvidím čo sa dá robiť, ale už musím. Pá láska, milujem ťa." ,,Ja teba tiež." Danny si vzala kabelku a chcela odísť. Keď v tom: ,,Hej niečo si zabudla!" hovoril jej Michael. Danny sa k nemu s úsmevom na tvári vrátila a pobozkala ho. ,,Teraz už fakt musím. Čau..." povedala mu. Nasadla do auta a odfrčala preč. V reštaurácií bol čistí blázinec aj keď tam mala aj Alexa. Čas letel rýchlo ako vietor a bol tu obed. Danny sa vytratila do parku kde na ňu už čakal Brian. Prišla až k nemu a pozdravila sa. ,,Ahoj Brian tak o čom sa chceš so mnou rozprávať?" ,,Ahoj Danny...nepôjdeme si najprv niekam sadnúť na obed?" ,,Tak fajn poďme." o pár minút boli v jednej reštaurácií, objednali si obed a potom sa začali rozprávať. ,,Takže čo mi to chceš povedať?" ,,Vieš ja ni neviem kde začať. Na začiatok snáď to, že mi je hrozne ľúto, že som ťa vtedy opustil keď bola Lilly na ceste." ,,Tak to si sa dosť skoro spamätal!" ,,Ja viem Danny, odpusť mi to prosím." ,,Brian ty si ani neviem predstaviť aké to bolo pre mňa ťažké rozdeliť čas medzi Lilly a prácu. Chýbal si mi, ale zvládla som to." ,,Prepáč Danny. Ty a Lilly ste pre mňa veľmi dôležité, to mi ver. Bol som vtedy idiot, nevedel som čo robím. Teraz by som vás už nikdy neopustil." ,,Vážne, no teraz je na to už neskoro. Mám Michael a on ma Lilly rád ako vlastnú. Je to naše slniečko." ,,Danny ja viem, že mi na to neodpovieš tak ako by som si prial. Keby som sa ťa vtedy opýtal či si ma vezmeš urobila by si to?" ,,Áno, milovala som ťa a ty si utiekol a nechal ma tehotnú. Vzala by som si ťa a neviem čo by bolo ďalej, ale snažila by som sa robiť všetko preto, aby to vydržalo navždy." ,,A teraz... vezmeš si ma?" opýtal sa jej Brian po chvíli. Danny zostala zaskočená, nevedela čo si má myslieť. ,,Myslíš, že prídeš o dva roky za mnou a ja ti skočím do náručia. Len tak sa ma opýtaš či si ťa vezmem a poviem ti áno? Ak si toto myslíš tak si na omyle. Milovala som ťa a ty si ma sklamal, nechcem to zažiť znova. Nie, pretože milujem niekoho iného." hovorila Danny a slzy sa jej tísli do očí. ,,Ešte ku mne niečo cítiš Danny? Ale úprimne!" ,,Ja neviem Brian. Asi by som už mala ísť, to bude najlepšie.." povedala mu , postavila sa a hneď odišla.
P.S.:Tak máme novú kapitolu, ja viem, že až po mesiaci, ale v poslednej dobe mi písanie veľmi nejde... prepáčte.Budem sa snažiť produkovať kapitoli častejšie. I LOVE YOU ALL, GOD BLESS
Túto kapitolu som dokončila o 2 v noci. :-D Dobre, nie?!
kika
(kika, 18. 8. 2010 14:26)