Kapitola 14.-Na dne
Danny:
,,Súd vo veci opatrovníctva Lilly Castillo rozhodol takto. Maloletú zveruje do opatery otca Briana Parkera." keď to povedal sudca vyrazilo mi to dych. Nemohla som sa poriadne nadýchnuť, nevedela som čo mám robiť. ,,Proti tomuto rozhodnutiu je možné sa do 15 dní odvolať. Súd sa týmto skončil." Postavila som sa no po pár sekundách som si musela opäť sadnúť, nevládala som. ,,Slečna Castillo...ste v poriadku." pýtal sa ma môj právnik. Ja som len ďalej sedela a pozerala do blba. Slzy mi začínali stekať po tváry a nevnímala som ľudí okolo seba. ,,Slečna Castillo..." volala na mňa. ,,Povedzte mi ako, prečo?" pýtala som sa cez plač. ,,Ako som vám hovoril využili tú nehodu a ten súdny spor. Sľubujem vám, že Lilly dostaneme späť, prisahám. Hneď teraz začnem písať odvolanie a vybavím ten najskôrší termín aký sa bude dať." ,,Dobre... ďakujem vám." ,,Nemáte za čo. Je to moja práca." potom si začal baliť veci do svojho kufríka. Medzi ku mne prišiel Michael aj s Lilly. Nič mi nepovedal, ja som sa postavila a silno som ho objala. On ma tiež jednou rukou objal a druhou držal Lilly. Potom som si ju vzala na ruky a silno som ju objala. ,,Haló prepáčte, že vás ruším, ale musíme ísť." hovoril nám právnik. ,,Jasné, už ideme. Tak poď Danny." povedal mi a nasmeroval ma von o súdnej siene. Vonku bolo tak krásne a ja som sa musela vzdať mojej Lilly. Zastavili sme sa v nejakom parku. Michael a Danny stály oproti sebe a Danny mala malú Lilly na rukách. ,,Tak anjelik teraz ma počúvaj. Si to najmúdrejšie dievčatko aké existuje na tomto svete. Si moje všetko, ale teraz musíš ísť na chvíľu s ockom, dobre? Sľubujem ti, že mamka ťa tam dlho nenechá." ,,A pidete ma s Michaelom navštíviť?" ,,Neviem srdiečko ak nám to ocko dovolí tak určite." hovorila som jej a položila som ju na zem. Opravila som jej šatočky a dala som ju pusu na čielko. Michael si k nám čupol tiež a povedal Lilly: ,,Pozri moja ja ti niečo dám. Pamätáš keď som k vám prišiel a priniesol som ti toho plyšáka? Tak ja ti ho teraz dám a výdy keď ti bude smutno tak sa k nemu prítúliš, dobre? Samozrejme, že len dovtedy kým sa nevrátiš späť ku mne a ku mamke." potom ju tiež objal a dal jej pusu na čielko. Tak prišla Brianova mama a povedala: ,,Nemusíte sa trápiť... nič a nikto jej chýbať nebude. Po pár týždňoch si ani nespomenie kto ste."
Michael:
Keď to dopovedala Danny sa postavila a pritúlila sa ku mne. Potom si tá ženská odviedla Lilly a Brian jej otec išiel s ňou. Zastavil sa pri nás nejaký chlap a povedal Danny: ,,Toto ti trebalo? Vzdala si sa vlastnej dcéry, aby si mohla byť s tým úchylom." Danny potom vybuchla. ,,Tak počúvajte ma sem. Doteraz som sa chovala ako slušne vychované dievča, ale s tým je koniec. Už sa nenechám ponižovať a nechám kydať špinu na svojich blízkych!" hovorila mu Danny rýchlo a nahlas. ,,Ale, ale pozrime sa. Dievčatko sa nám nejako rozčertilo. Asi ťa bude musieť niekto skrotiť." odpovedal jej drzo. Danny k nemu pristúpila a cez zaťaté zuby mu povedala. ,,Ešte jeden sprosté slovo na moju alebo Michaelovu adresu a neželajte si ma! A nemusíte sa báť Lilly s vami dlho nezostane. Teraz vypadnite... nikdy v živote vás nechcem vidieť!" dopovedala a on odišiel. Danny potom prišla ku mne a bez slova ma objala. Ja som ju tiež objal a povedal som jej: ,,Dobré si mu to dala, Danny." ,,Nič nehovor Michael... len ma silno drž prosím ťa!" Silnejšie si ma k sebe pritisla a ja som urobil to isté. Chvíľu sme tam takto stáli a potom sme išli k autu. O pár minút sme boli u mňa doma. Bolo niečo okoloo obeda. ,,Danny ak chceš tak sa choď prezliecť a potom si dáme obed." navrhol som. ,,Obed? Prepáč, ale ja teraz nemám chuť na jedlo." ,,Ale no ták Danny musíš niečo jesť. Nič sa na tom nezmení ak nebudeš jesť." dohováral som jej. ,,Jednoducho nemám chuť!" ,,Viem ako sa teraz cítiš. Poznám ten pocit ak ti vezmú to čo na svete najviac miluješ. Ale ak nič nebudeš jesť nijak ti to nepomôže. Robil som to isté pri tých súdych ťahaniciach a bolo to len horšie." ,,Tak ma nechaj samú ak nechceš vidieť čo robím." povedala mi no už trošku hlasnejšie. ,,Tak prepáč, že sa o teba starám." ,,Tak fajn... teraz rozmýšľam prečo vlastne som na séde nepovedala, že sa s tebou rozíjdem. Bolo by to lepšie a mala by som pri sebe moje dievčatko!" kričala na mňa a potom odišla hore do spálne. Dosť ma to naštvalo, ale zároveň som vedel, že má pravdu. Ak by sme sa my dvaja rozišli ona by mala pri sebe Lilly, ale čo by som mal ja? Veľké nič ako doteraz.
Danny:
Tá hádka s Michaelom ma veľmi bolela. Vôbec som sa nevedela ovládať a povedala som mu slová, ktoré som mu povedať nikdy nechcela. Zatvorila som sa v spálni, ľahla som sa na posteľ a plakala. Po pár minútach som prešla k Lillynej postieľke a vzal som si znej jedného plyšáka. Vyzliekla som si tie sprosté šaty čo som mala na sebe a obliekla som si tričko a tepláky. Ľahla som si na posteľ, pritisla som si k sebe Lillynho plyšáka a opäť som sa rozplakala. Oči ma od toľkého plaču boleli, pomaly moje viečka oťažievali až som zaspala. Zobudila som sa až keď sa vonku začínalo stmievať. Poobzerala som sa okolo seba či niekde neuvídim Michaela. No nikde nebol, ani sa mu nečudujem potom čo som mu povedala. Vzala som si na seba budnu od teplákov a šla som do kúpeľne. Pozrela som sa do zrkadla: ,,Bože Danny ty vyzeráš. Si ako strašidlo." povedala som si keď som uvidela svoj odraz v zrkadle. Opláchla som si tvár a potom som zišla dole. Presne som vedela, čo teraz musím urobiť. Začala som hľadať Michaela, no nedarilo sa mi. Nakoniec ma personál v dme naviedol na záhradu, kde som ho aj na koniec našla. ,,Michael?" povedala som keď som už bola celkom blízko neho. Ani len sa ku mne neotočil,chápala som to tak som pokračovala ďalej. ,,Zlato máš plné právo hnevať sa na mňa. Povedala som ti slová, ktoré som ti povedať nikdy nechcela. Veľmi ma to mrzí, chcela by som to vziať späť ak by sa dalo. Michael veľmi ťa milujem a nechcem prísť aj o teba. Tak mi prosím ťa odpusť." dopovedala som a čakala som čo spraví. No keď sa nič nedialo prišla som k nemu a zo zadu som ho objala. Chvíľu sme tam len ták stály. Michael mi pohladil ruky a potom sa ku mne otočil. ,,Aj ja ťa milujem Danny. A je to už za nami dobre?! Teraz budeme myslieť na budúcnosť a budeme bojovať za Lilly, aby mohla byť s nami." Ja som len prikívla. Potom sme sa pobozkali a vrátili sme sa späť do domu.
P.S.:Tak dúfam, že ste to už všetko pochopili a že sa vám to páči. A píšte komentáre ďakujem:D
Komentáre
Prehľad komentárov
chuderka danny je mi jej velmi luto aj michaela obaja su zniceni a zarmuteni!!
pokracovanjéééé
(kikušš, 1. 6. 2010 15:19)ouu:( smutna kapitola ale chapem..i take musia byt..ale inak dobry dej a z predoswlej kapitoly..co sa jej pitali na sude..to by ma nenapadlo..tento pribeh je bomba :) prosim si dalsie kapitoly..´DAKUJEMM
JANULIK
(JANULIK, 30. 5. 2010 17:19)Ahojky sorry že som nedala koment ale mám zakázaný net...na dobu neurčitú....príbeh je super...:o)
ulik15
(ulik15, 30. 5. 2010 13:15)je to pekne ale to sa proste neda koli jednemu padu ju vziat a neda sa odvolavat na michaela ze bol uchilak proste on stym ani moc nesuvisi no ale ok je to nadherne
hrôza
(adulienka303, 2. 6. 2010 21:58)