Kapitola 12.-Deň po tom
Danny:
Celú cestu domov nikto nič nepovedal. Lilly som pevne držala v náručí a bola som trochu aj šťastná, že ju mám ešte stále pri sebe. Michael držal celú cestu za ruku. Keď sme vystúpili z auta položila som Lilly na zem a ona sa rozutekala do záhrady do pieskoviska. Ja s Michaelom sme sa chytili za ruky a išli sme za ňou. Potom ma Michael na chvíľu zastavil a povedal. ,,Danny to bolo pekné čo si tam povedala." ,,Čo som povedala?" ,,No to o tom, že mi veríš a že si myslíš žeby som nič také nemohol urobiť." ,,Zlato to je samozrejmé. Len dúfam, že to všetko dobre dopadne." ,,Ďakujem Danny za to, že mi veríš..." dali sme si pusu a pokračivali sme ďalej k pieskovisku. Sadli sme si na lavičku čo bola hneď vedľa a sledovali sme Lilly ako si vyrába všelijaké koláčiky z piesku. ,,Kam ideš Michael?" pýtala som sa keď sa postavil. ,,Uvidíš, hneď som späť neboj sa!" len sa na mňa usmial a išiel dnu do domu. Ja som išla k Lilly. ,,Tak čo princezná, povieš mi čo to tu robíš?" ,,Pečiem kojačiky, mamka." ,,Aha a dáš mi aj ochutnať?" Lilly vzala do rúk jeden pieskový koláčik a dala k mojím ústam. ,,Hm ten je dobrý..." povedal som jej a usmiala som sa na ňu. Potom už prišiel Michael a v ruke mal fotoaparát. ,,Mikey čo chceš robiť s tým foťákom?" ,,No predsa sa budeme fotiť, nie?!" ,,Tak dobre...Lilly pozri čo má Michael. Poď spravíme sýýýr." hovorila som jej a spolu sme sa začali fotiť. Všetci traja dokopy, to ste mali vidieť tie pózy. No pár minútach sme skončili lebo vonku sa rozpršalo. Utekali sme dnu: ,,To vždy musí začať pršať keď je nám tak super?!" hovorila som Michaelovi. ,,To nevadí veď môžme sa nejako zabaviť aj tu, nemyslíš?" ,,Hej máš pravdu. Tak poďme si pozrieť nejaký film alebo rozprávku čo ty na to?" ,,Jasné poďme...vezmeš Lilly ty?" opýtal sa ma a ja som mu len prikívla. Zvyšok dňa sme pozerali všelijaké film a rozprávky v Michaelovom kine.
Michael:
Bol som rád, že Danny aspoň na chvíľu nemyslí na ten súd, ktorý nás čaká. No ja som vždy myslel na to ako sa jej ten druhý právnik pýtal či mi dôveruje. Jej odpoveď ma milo prekvapila. Vedel som, že bola na 100% úprimná. Večer keď sme išli spať boli sme všetci traja v našej spálni. Lilly sa váľala a skákala po našej posteli. Nemohli sme ju prinútiť, aby si ľahla a išla spinkať. Danny ju vzala na ruky a začala sa s ňou hrať na lietadielko. Chvíľu sa krútili po izbe a nakoniec si ľahli do postele. Lilly ležala na Danny a pomaly, ale isto zaspávala. Chvíľu som ich pozoroval a zistil som, že jedna bez druhej by nemohli žiť. ,,Ako si to spravila?" pýtal som po tichu Danny. ,,Vieš je to taký môj tajný ťah. Stačí sa s nou trochu vyblázniť a ona sa potom unaví a takto to väčšinou končí." odpovedala mi. ,,Chápem je taká zlatá keď spinká." ,,Ja viem...ešte zlatšia je keď sa smeje. Veď si ju videl." ,,Áno videl. Je to taký malý anjelik s rožkami." ,,No to teda je. Neviem si bez nej predstaviť svoj život." ,,Ja viem, že nie. Lilly už spinká..." ,,Dobre tak ju položím sem na posteľ a hneď sa ti venujem." opatrne ju Danny položila na našu posteľ. Ja som medzi tým vyšiel na balkón. Vonku bolo celkom príjemne aj napriek tomu, že pršalo. O chvíľu za mnou prišla Danny. Oprel som sa o kamenné zábradlie a pozoroval som svet okolo. ,,Tak čo Michael... nad čím rozmýšľaš?" pýtala sa ma Danny keď prišla von za mnou. Tiež sa oprela o zábradlie, ale tvárou do izby. Pozrel som sa na ňu a odpovedal som jej. ,,Nad ničím. Proste si len vetrám hlavu a robím miesto na nové spomienky." ,,Spomienky? Aké spomienky?" pýtala sa ma. ,,Z toho dnešného fotenia a ták, no. Nemusíš sa báť nemám žiadne sklony." žartoval som. ,,Ja sa nebojím... ako som už povedala dôverujem ti." prešiel som k nej a chytil som ju okolo pásu. ,,Ja viem Danny. Som ti za to vďačný, onečne niekto kto mi dôveruje a ešte k tomu je to aj osoba, ktoré milujem." keď som to hovoril Danny sa celý čas na mňa usmievala. Milujem jej úsmev je tak nádherný, anjelsky. ,,To je pekné Mikey, aj ja ťa milujem." potom sme sa pobozkali. To trvalo aso 15 sekúnd. Potom sme sa ne chvíľu vzdialili a dívali sme sa do očí jeden druhému. Opäť sme sa začali bozkávať, ale už tak poriadne. Boli sme ako utrhnutý z reťaze, nemohli sme sa nabažiť jeden druhého. ,,Michael, Mikey... počkaj. Teraz nie, nemôžem nehnevaj sa!" povedala mi keď som ju začal bozkávať na krk. Pozrel som sa na ňu s nechápavým výrazom tváre. ,,To nie kvôli tebe. Vieš teraz je toho na m§a veľa a ešte k tomu je tu Lilly." zostal som ticho stáť a stále som na ňu hľadeľ. Chytila moju tvár do jej rúk a povedala: ,,Michael fakt nehnevaj sa na mňa to nie je kvôli tebe. Mikey milujem ťa...tak už niečo povedz." Po chvíli som jej odpovedal. ,,To je v pohode Danny, nehnevám sa. Počkám na tu správnu chvíľu." Potom sme sa silno objali a takto sme stály na bálkóne asi 5 minút. ,,Danny vieš, že aj ja ťa milujem." ona len prikívla a išli sme dnu. Lilly spala na našej posteli. Opatrne som ju vzal na ruky položil som ju do postielky, ktorá bola v našej izbe. Prikril som ju s dekou a dal som jej pusu na dobrú noc. Potom sme si s Danny ľahli do postele no ani jednému z nám sa nedarilo zaspať. Ona ležala na mojej hrudi a ja som ju zas hladil po ramene. ,,Danny... povedz ak by si mala magickú moc a už by si ju mohla použiť len raz čo by si spravila?" opýtal som sa jej. ,,Magickú moc a smela by som ju použiť len raz. Želala by som si, aby Lilly bola tvoja dcéra a ja by som sa zbavila toho súdneho sporu. A ty?" odpovedala mi. Chytili sme sa za ruky a potom som jej odpovedal. ,,To by som bol rád ak by Lilly bola moja. A čo by som s ňou robil ja? Neviem... asi by som si ju nechal na správnu príležitosť. No ak by som ju musel použiť hneď želal by som si, aby som mohol s tebou zastať naveky." ,,To je pekné... nemám slov Michael." ,,Ani ja Danny... to znamená, že ja čas ísť spať." ,,Tak dobrú noc Michael." ,,Dobrú Danny a sladké sny." ,,Aj tebe láska." ,,Láska? Tak ma ešte nikto nevolal." ,,Tak ja budem prvá. Dobrú noc láska..." ,,Aj tebe láska." potom sa nám konečne podarilo zaspať až kým nás ráno nezobudila Lilly.
P.S.:Nezabúdajte na kometáre...ďakujéém a GBY
roztomile
(adulienka303, 28. 5. 2010 20:44)