Kapitola 11.-Súd
Michael:
Chvíľu bolo ticho, ale o pár sekúnd sa ozvala Danny. ,,Michael už spíš?" ,,Nie... a ty?" ,,Nemôžem... poďme niečo robiť?" ,,A čo také?" ,,Neviem... niečo vymysli ty ja sa prispôsobím." ,,Tak dobre, ale poď do inej izby, aby sme nezobudili Lilly." ,,Tak dobre poďme..." opatrne sme s Danny vstali z postele a išli sme do obývačky. Sadli sme sina gauč a len tak sme sedeli a pozerali do blba. ,,Danny tak čo chceš robiť? Mne nič nenapadá..." ,,To nevadí... budeme tu len tak sedieť." ,,Tak dobre ako chceš." chytil som ju okolo pliec a dal som jej bozk na vlasy.
Danny:
Sedeli sme s Michaelom dole v obývačke len tak bez slova. Nevedela som čo mám hovoriť, vždy som musela myslieť na ten súd, ktorý nás čaká. Ten deň sa tak rýchlo blíži. ,,Michael..." ,,Áno Danny?" ,,Mám taký čudný pocit..." ,,A z čoho?" ,,Z toho súdu... Brianovi rodičia ma nikdy nemali radi. Hovorili o mne nepekné veci..." ,,Aha a prečo si potom ostávala s Brianom?" ,,Pretože on ma bránil vždy ma vedel tak povzbudiť keď sme išli k ním, aby som to všetko zvládla." ,,Tomu rozumiem... mal ťa rád." ,,Mal, ale teraz už nie, možno. Fakt nemám potuchy. A vieš čo cítim teraz ja?" ,,Nie..." ,, Cítim, že som našla človeka, ktorého som vždy hľadala. Cítim, že som sa zamilovala až sa bojím, že to nie je pravda." ,,Danny... nemusíš sa báť. Ja som skutočný a naozaj som tu s tebou..." ,,Milujem ťa, Michael." porerušila som ho. Hlavu som mala položenú na jeho pleci a počula som ako sa mu po týchto slovách rozbúchalo srdce. Silnejšie som sa k nemu pritisla a čakala som či niečo povie. Chvíľu bolo ticho a potom sa Michael ozval: ,,Ja ťa tiež milujem, Danny." Potešilo ma keď mi to povedal. Nabrala som všetku odvahu čo so mohla a pozrela som sa na neho. Rukami som sa podobreli o gauč a pobozkala som ho. Trvalo to len pár sekúnd, ale bol to ten najkrajší bozk aký som kedy dostala. Keď sme sa odtiahli pozrela som do jeho nádherných hnedých očí a usmiala som sa. On potom tiež. ,,To bol ten najkrajší bozk aký som kedy dostala, Michael." povedala som mu a zakusla som si do spodnej pery. ,,Môj tiež... Danny a ako sa cítiš teraz?" ,,Úžasne... som ako v siedmom nebi, Michael!" zasmiala som sa dala som Michaelovi krátky bozk na pery. Potom sme ešte chvíľu dole sedeli a len tak sme sa o všetko rozprávali. Čas tak rýchlo letel a termín súdu bol čoraz bližšie. Až bol deň pred tým. Večer sme si ľahli do postele. Bola som nervózna z toho čo sa bude zajtra diať. Ľahla som si do postele a celá som sa triasla. ,,Danny... prečo sa trasieš? Je ti zima?" pýtal sa ma Michael. ,,Zlato zima, stres všetko dokopy. Dúfam, že všetko dobre dopadne." Michael sa ku mne prisunul bližšie a silno ma objal. ,,Teraz poď sem nech ťa zohrejem. A pôjdem pekne spinkať. Ja ťa budem celú noc držať a zajtra spolu všetko zvládneme." dali sme su pusu na dobrú noc a pomaly som zaspávala v Michaelovom náručí."
Michael:
Ráno sme sa zobudili do celkom pekného dňa. Keď som sa zobudil Danny už bola dávno hore. Sedela na posteli a nevedela kam skôr. ,,Dobré ránko Danny." ,,Dobré Michael." ,,Tak čo ako si sa vyspinkala?" ,,Dobre Michael, ale krátko. Ja sa idem pripraviť lebo o 10 už musíme vyraziť, aby sme to stihli." postavila sa a odkráčala do kúpeľne. O pár minút sa vrátila späť oblečená, namaľovaná a navoňaná, že som ju cítil až k posteli. ,,Dobre Michael choď sa prichystať ty a ja zatiaľ oblečiem Lilly, aby sme mohli ísť." ,,Dobre zlato... idem. A neboj sa zvládneme to." povedal som jej. Danny prišla ku mne pobozkala ma a išla k Lilly. Asi o pol hodinu sme už boli na ceste na súd. Višli sme z auta, vzal som Lilly na ruky, Danny som chytil za ruku a išli sme dnu. Tam nás už čakal právnik. ,,Tak tu ste...hneď pôjdeme dnu." povedal nám niekam na chvíľu odbehol. ,,Pozrime sa tak tu je tá tvoja bývala mrcha Brian?" povedala nejaká ženská. Danny sa k nej otočila a povedala: ,,Aj ja vás rada vidím. Mohli by ste sa aspoň pre malou krotiť." na pani sa na ňu uškrnula a potom už sme išli dnu. Ja som si s Lilly sadol na lavicu čo bola za Danny a jej právnikom. Prišiel sudca a všetko sa začalo. Vytiahli presne to o čom nám právnik hovoril, tie najväčšie svinstvá aké mohli nájsť. Začali preberať tú nehodu čo sa stala pred pár dňami.,,Slečne Castillo poviete nám ako sa to celé stalo?" opýtal sa jej právnik. ,,Zbehlo sa to tak rýchlo. Išla som si niečo vziať do kuchyne na pitie a Lilly som nechala na poschodí. Ona chcela ísť za mnou a pošpotala sa na schodoch a spadla." keď to dopovedala tá ženská vykríkla. ,,Ona si hovorí zodpovedná? Povedzte mi, ktorá matka by nechala svoje ročné dieťa na poschdí samé?" potom bolo chvíľu ticho a pokračoval právnik žalujúcej strany. ,,Slečna Castillo nebojíte sa nechať malú Lilly v prítomnosti pána Jacksona?" ,,Nie prečo by som mala?" ,,Pre ten súdny spor, ktorý bol prosti nemu vedený?" ,,Viete ja tomu neverím. Proste neverím, že by bol Michael niečoho takého schopný. Dôverujem mu na 100% a nikdy by som nenechala svoje dieťa v prítomnosti človeka, ktorému by som neverila." potom sa jej ten právnik poďakoval a sadol si späť na svoje miesto. Potom ešte rozoberali ostatné veci. Nakoniec sudca odročil pojednávanie na budúci týždeň a Lilly zatiaľ ešte zostala s nami.
P.S.:Ja sa ospravedlňujem, že sem neprídavam kapitoli tak často ako predtým, ale nemám veľa času a po večeroch mi to veľmi nepáli aj tak ďakujem, že to čítate. A nechajte komentík...ešte raz ĎAKUJEM !!!
hmm
(baja, 28. 5. 2010 18:41)