Časť 9.-Návrat do L.A.
Katy:
Cesta ubehla úplne rýchlo.Ako keby netrvala ani tých 6 hodín,ale len nejaké dve hodinky.Cestou sme sa super zabávali...a M&M(Michael&Megan) boli úplne zlatý.Veľmi to pristalo,snažili sa síce necukrovať predo mnou,ale tie pohľady.Keby ste ich len videli,akože tak napr.Mám na teba chuť.A stále ťa chcem.Kúsok po kúsku celú ťa zjem.A ten zvýšok som už radšej ani nevnímala,len som sa nad tým pousmiala.,,Aha ľudia...už sme v L.A.!To je super."vyskočila som na nich.,,Chcela si povedať doma nie?"snažil sa ma opraviť Michael.,,Hoci tu bývam už dlhšie,nikdy to nebude môj domov.Môj domov je Londýn.Už sa teším na Vienoce keď sa tam vrátim a všde bude veľa snehu.To je môj domov."zamyslela som sa už nad tým čo sa bude diať o najbližšie 2 týždne.(A to som ani netušila,že čo sa stane Zajtra.Veď čítajte ďalej.),,Aha...tak to som nevedel...a čo ty Meggie ani ty nie si z L.A.?",,Ako si uhádol?...Nie som,narodila som sa v Strassbourgu Vo Francúzsku,ale potom sme sa presťahovali sem.A keď som vyrástla tak sa naši odsťahovali do Montrealu do Kanady."vyrozprávala nám svoj životný príbeh Megan.,,Hmmm zaujímave...takže som u jediný amík?No super inak ja som z mesta Gary v Indiane",,Noo to je super....keby si nám nepovedal tak ani nevieme :DD"odvetila som mu a potom ma npadlo,že Meggie sa nedávno sťahovala:,,Počuj Meggie...ty si sa nedávno sťahovala,čo keby si nám ukázala tvoj nový byt?"..Noo to by bol dobrý nápad keby už v tom byte niečo aj bola.Zatiaľ je tam len bordeľ a nič iné.",,Aha no tak dobre,ale potom nás pozveš na večeru!"a ona len na súhlas pokývala s hlavou.Prirúlila sa k Michaelovi a niečo mu pošepkala.,,No ľudia vidím,že by ste tu najradšej boli sami...tak ma pls odvezte domov."povedala som a usmiala som sa na nich.Mike povedal šoférovi,aby zašiel na moju ulicu tam mi zastavili a rozlúčili sme sa.
Michael:
No super uz sme tu zostali len mi dvaja.,,Meggie...a kam pojdeme mi dvaja?"opýtal som sa jej.,,Neviem,Miky kam chceš,len ešte nie domov prosím.Ešte chcem byť s tebou lebo zajtra už musím do práce!"vyliala si na mňa srdce.,,Jasné zlatíčko..tak pojdeme ku mne...súhlasiš?"potom som je objal a povedal som šoférovi,aby nás odviezol domov.
Megan:
Je tak faajn byť s ním,veľmi mi prirástol k srdcu.Ja ho lúúbim!Zastavili sme pred Mikyho domom vyšli sme von,vytiahli sme si veci z kufra.Stáli sme tam na schodíkoch pred domom a chceli sme sa pobozkať,keď sa zrazu otvorili dvere a z nich vyšiel Michaelov otec.,,Joseph...čo tu robíš?"strhol sa Mike a trochu odo mňa odstúpil.,,Ja čo tu robim?To je jedno kde si bol?Celý týždeň sme ťa nemohli zohnať.Už zas si bol v tom tvojom úžasnom Neverlande,že?..."začal na neho vrieskať ako na malé decko.Michael tam len stál,počúval ho a díval sa niekam do zeme.Prišlo mi ho stráášne ľúto.Mala som 100 chutí mu niečo povedať,aby som ho nejako ubránila.Ale keď som sa tak pozerala na jeho otca niečo vo mne mi to nedovolilo.Až kým sa ku mne noezval:,,A vy ste kto?A čo tu robíte?"spýtal sa ma so zvýšeným hlasom.Ja som mu len drzo odpovedala:,,Ja som človek!",,Vážne a koľko máte rokov?Lebo ste nejako moc drzá!"to už na mňa zvrieskol a už som sa neudržala.,,Tak na to,že mám len 24 mám svoj vlastný rozum na rozmýšlanie.A nikto,nikto kto ma nepozná na mňa nebude vrieskať!"zvýšila som hlas.Potom Joseph bez slova nasadol do svojho auta a odišie preč.Hneď ako zmizol z dohľadu som skočila k Michaelovia silno som ho objala.
Michael:
Hneď ako Jospeh odišiel Megie ku mne pribehla a silno ma objala.,,No taak Michael,netráp sa!On za to nestojí!"snažila sa ma upokojiť,ale nešlo jej to.Hlavu som si ponoril do jej ramena a takto sme tam stáli asi 15 minút.Potom mi rukami zdvyhla hlavu a uvidela moju uplakanú tvár.Tak sladko sa na mňa usmiala a povedala mi:,,Neplač už Miky všetko bude okay uvidíš!",,Ďakujem ti Meggie,mže si tu so mnou...ale ty nepoznáš môjho otca.Je hrozný,zobral mi celé moje detstvo!"Svojim rukami ma chytila za tvár z oboch strán utrela mi slzy a povedala:,,Nepoznám,ale môžem ti sľúbiť,že tu nikdy nebudeš sám a že to spolu všetko zvládneme"potom mi dala sladkú pusu na pery.,,Inak dobré si mu to dala..."pokúsil som sa o úsmev,ale veľmi nevišiel.Tak som ju pobozkal a vošli sme dnu do domu.Dali sme si obed.
Komentáre
Prehľad komentárov
jeej no super, oplatí sa to písať ďalej, prosím píšte ďalej :D:D:D:D
woow
(nikol, 23. 11. 2009 19:26)