Časť 29.-Vypočúvanie
Michael:
,,Meggie prepáč,že sa to stalo práve dnes."povedal som a pozrel som jej do očí.,,JA nechápem.Čo je dnes?"pozerala na mňa nechápavo.,,Dnes sú to dva mesiace odkedy sme spolu.Ja chcel som ti niečo prichystať,ale teraz..."položil som si hlavu na jej rameno.,,No tak Miky,už prestaň!Nebudem ti hovoriť,aby si sa netrápil lebo to nemá zmysel.A to výročie si vynahradíme.",,Jasné možno už žiadne nebude...teda ak sa nestane zázrak.Kto vie čo si Jenny povymýšľala.",,Michael nič!Ja som tam bola tiež...a ten zázrak spraví jeden právnik.Je síce v Kanade,ale kvôli mne sa dúfam,že dostaví.Zavolám otcovi a on sa s ním porozpráva,jasné.A už sa prosím ťa ukľudni jasné?Zvládneme to spolu..."pohladil som ju po tvári a dal som jej bozk.Potom šla zavolať otcovi a o 15 minút prišla späť aj s nejakými pohármi.,,Čo je to Meggie?"opýal som sa jej a ukázal som na tie poháre.,,Tak to je čokoláda.Mama mi ju robila,keď ma niečo trápilo.Ja viem,že ti to asi nepomôže,ale za pokus to stojí.",,Tak teda fajn..."ochutnal som ju a bola fakt úžastná,sladká.Zvyšok večera sme prekecali a tak.
Megan:
Večer ani jeden z nás nemohol zaspať.Ráno sme totiž museli ísť na políciu.Otočila som sa naopačnú stranu ako Michael a snažila som sa zaspať,ale nešlo to.Celá posteľ totiž skákala.Michael sa vždy prevracal.,,Megan spíš?"počula som ako mi šepkal do ucha.,,Nie nespím..."otočila som sa k nemu.,,Nemôžem...vidím,že ani ty nie.",,Nie...musím myslieť na to čo bude zajtra.",,Poď sem..."objala som ho:,,Už na to nemysli a pokús sa zapať.Jasné som tu s tebou:"potom sme už boli ticho.Nejak sa nám podarilo zaspať.Ráno som sa zobudila na to,že zvoní budík.Pozrela som sa na Michaela on už bol dávno hore.Bolo na ňom vidno,že veľa toho nenaspal.Obliekli sme sa a snežili sme sa niečo zjesť,ale veľmi to do nás nešlo.O 10tej sme sa sadli do auta a odviezli nás na policajnú stanicu.Keď sme vystúpili všade bolo plno ľudí.Kričali Michaelovo meno.Vošli sme dnu a hneď pri dverách nás rozdelili.Mňa odviedli do jednej miestnosti a Michaela do druhej.Ani som ho nestihlá povzbudiť len som mu zamávala.Posadili ma do takej tmavej miestnosti o chvíľu prišiel za mnou nejaký vyšetrovateľ.,,Slečna môžete mi prosím povedať svoje celé meno?",,Megan Jessey...",,Miesto narodenia...",,Strassbourg,Francúzsko...",,Ďakujem...viete prečo sme vlastne tu?",,Viem...",,Tak teda prejdeme k veci...Opíšte nám ako to v ten deň na ranči vzeralo.",,No bol to ako normálny deň...okolo 8 došli decká a začali sme sa baviť...",,Ako baviť?",,No hrali sme sa s nimi.Naháňali sa a tak.",,Aha a akú ste sa hrali hru?",,Bože tie vaše otázky...určite nie tak ako si myslíte!"už som strácala nervy.,,Ukľudnite sa slešna Jesseyová...ako ste sa hrali?",,Hrali sme sa na princezné,na snehulienku...spokojní?",,A mali ste pána Jacksona vždy na očiach?",,Mala...",,Naozaj?Ani raz ste ho nestratil,nevedeli ste kde je...ani na pár minút?",,Nie..ak mi neveríte tak to je váš problém.Už môžem ísť?",,Už mám všetko...môžete ísť."zdvihla som sa zo stolička otvoril som dvere a zabuchla som ich.Vonku stáli ochrankári:,,Kde je Michael?",,Neviem Megan,ale mali by ste ho počkať tu...",,Ja chcem ísť za ním.Určite su s ním nejaký vaši ľudia.Spojte sa s nimi prosím..."a spravila som na neho psie očká.Nakoniec som ho presvedčila a spojil sa so svojím kolegom a zaviedol ma namiesto.A tam som už musela čakať.
Michael:
,,Megan..."povedal som a nič viac hneď pri dverách.Megan sa len otočila a zamávala mi.Posadili ma na stoličku do miestnosti kde nebolo žiadne okno,len svetlo.O chvíľu prišiel vyšetrovateľ za čal mi klásť otázky.,,Dobrý deň...celé meno prosím?"trochu som sa čudoval veď určite ma poznal,ale aj tak som mu ho povedal.,,Michael Joseph Jackson...",,Misto narodenia...",,Gary,Indiana,USA..."a potom sa začal pýatať čo sa v ten deň stalo.Na všetko som im odpovedal.Potom sa ma spýtal:,,Pán Jackson a nespomínate si či sa v ten deň niečo stalo?",,V ten deň sa stalo veľa vecí...",,Ale niečo také...veď viete...",,Aha nie takéto nie,cez deň určite...Len večer,ale to bolo s mojou priateľkou Megan.",,Tak dobre pán Jackson...už môžete ísť."postavil som sa a vyšiel som von.Uvidel som tam Meggie a hneď som sa k nej rozbehol a silno som ju objal.,,Meggie...vieš,že ťa rád vidím?",,Vážne...ja teba ešte viac...tak poď pôjdeme už domov."potom sme išli konečne domov.
jezisko
(nikol, 9. 12. 2009 22:07)