Časť 62.-Vitajte doma!
13. 4. 2010
„Michael, Amy...no konečne. Už sme sa vás nemohli dočkať!“ hovoril Shane. Potom Prišiel k Amy a objal ju tak silno, že ju skoro rozpučil. „Au Shane! Kroť sa trošku!“ „Prepáč... kde je moja prvorodená neter?“ pýtal sa jej. No medzi tým už všetci obkolesili Michaela lebo on ju mal práve na rukách. „Michael ukáž nám ju predsa. Budeš ju mať doma!“ hovorila mu Janet, ale Michael od malej Nessi nevedel odrhnúť zrak. „No dobre veď počkajte! Čo ste všetci taký nedočkavý? A nechcete vedieť ako sa volá?“ hovoril im Michael. „No chceme vedieť tak už nám to povedz prosím ťa!“ odpovedala mu Stacy. Michael sa pozrel na Amy a tá sa na neho usmiala a potom im povedal meno. „Volá sa Nessa Kathrine Claire Jackson.“ A pokračovala ďalej. „Nessa preto lebo sa nám to páči, Kathrine je po Michaelovej mame a Claire zas po mojej mame. My sme sa totiž nevedeli dohodnú ako by sa mala volať a nechceli sme sa na tom hádať tak sme to vybrali takto. Páči?“ „Páči zlatko s mamou sme na teba na vás oboch hrdý!“ povedal jej otec , prišiel k jej posteli a dal jej bozk na čelo. Potom si vzala na Nessu na ruky Amyina mama a potom Michaelova a neskôr si ju podržali všetci, dedkovia, babičky, tety, strýkovia... no proste všetci čo tam boli. Jediný čo nemal malú Nessu veľmi rád bol Joe keď sa na ňu pozrel povedal: „ Určite nie je po Michaelovi!“ Michaelovi zmizol úsmev z tváre a o oči mu klesli na podlahu. Sadol si k Amy na posteľ a pozeral sa do zeme. Amy ho chytila za ruku a trošku na neho usmiala. Keď sa nikto nepozeral pošepkala mu. „Hej zlato nič si z toho nerob dobre. Je to naše dieťatko a nech si hovorí čo chce. Neber si to tak. Ja viem, že asi bude pre teba jeho názor dôležitý, ale netráp sa kvôli nemu. On príde na to akého má syna až keď bude neskoro. Dobre tak nebuď smutný. Milujem ťa.“ Povedala mu Amy a dala mu bozk na líce. Michael sedel pri nej na posteli až kým všetci neodišli. Keď sa s ňou lúčil jej otec spýtal sa jej po tichu. „ Amy zlatko mám sa s ním porozprávať?“ „S kým oci?“ „S Michaelovým otcom. Počul som čo hovoril.“ „Tak dobre, ale tak, aby sme o tom nevedeli jasné?“ „Neboj sa..tak odpočívaj. My sa ešte s mamou zastavíme. Maj sa pekne!“ dal jej bozk na čelo a objal ju. Potom odišli. „Čo, aby sme nevedeli?“ pýtal sa jej hneď Michael. „Nič zlato. Nič dôležité neboj sa. Poď sem!“ Michael sa nahol k nej a pobozkal ju. A potom spolu sedeli na posteli a sledovali malú. Medzi tým na chodbe Amyin otec zastavil Josepha. „Počkajte prosím chvíľu.“ Hovoril mu. Joe sa za ním otočil a čakal na neho. „Môžem sa vás opýtať prečo ste to tam dnu povedali?“ „Povedal čo?“ „No to, že malá Nessa nie je po Michaelovi?!“ „No pretože nie je!“ povedal mu Joe hlasnejšie. „Ako to môžete povedať? Nemyslíte si, že teraz by sme mali stáť za nimi a podporovať ich. A čo Nessa na tej vám nezáleží. Veď je to vaša vnučka.“ „To jedno kto to je. Vôbec si nemyslím, že to Michaelovi pomohlo. Možno, že sa s Amy nikdy nemali vziať.“ „Tak toto už viac nehovorte! Naše deti sa milujú a my im v tom brániť nebudeme.“ „Nikto mi nebude hovoriť čo mám robiť!“ povedal mu naštvane Joseph a odišiel. A potom aj Amyin otec išiel domov. V izbe sa Michael pomaly lúčil s Amy a aj s malou Nessou. „Zlato zajtra sa zastavím. Niečo vám prinesiem. Ešte neviem čo, ale niečo určite. Budeš mi chýbať Amy.“ „Aj ty mi budeš chýbať. Teda nám budeš chýbať.“ Potom sa silno objali a pobozkali. „Tak dobre už choď. Zajtra sa uvidíme. Dávaj si pozor a milujem ťa Michael, vieš to!“ „Aj ja ťa milujem Amy. Dobrú noc a sladké sny!“ ešte raz sa pobozkali a Michael išiel domov. V ruku držal fotku na ktorej bola malá Nessa, on a Amy. Celú cestu na ňu hľadel a usmieval sa. Na druhý deň hneď ako začali návštevné hodiny v nemocnici Michael už bol tam. Keď prichádzal, pred nemocnicou na neho čakali fanúšikovia. Všetci kričali na neho kričali. Michael sa tesne pred dverami do nemocnice otočil k ním a počkal kým sa trošku utíšia. Potom im povedal: „Som tak rád, že vám to môžem povedať. S Amy sa nám narodilo dievčatko. Včera podvečer volá sa Nessa Kathrine Claire. Je to to najkrajšie bábätko na svete.“ Všetci začali tlieskať a blahoželať mu. On vošiel dnu a ponáhľal sa za Amy. Keď vošiel do jej izby práve tam bol doktor a rozprával sa s ňou. „Dobrý deň pán Sweats. O čom ste sa rozprávali?“ „Dobrý... práve som Amy hovoril, že keď pôjde všetko dobre tak v pondelok by mohli ísť obe domov.“ „To je super. 13 február sa do môjho života zapíše hrubou čiarou. Pretože vtedy sa narodila moja prvá dcéra.“ „Oh Michael nepreháňaj to! A kde si nechaj ten darček? Nie že by som ho potrebovala, ale chcela by som ho vidieť .“ Povedala mu Amy a čakala čo spraví. Michael vytiahol z pod kabáta plyšáka pre Nessu. Dal jej ju do postieľky a prišiel k Amy. „A čo dostanem ja?“ pýtala sa Amy. Michael sa k nej nahol a vášnivo ju pobozkal. „Stačí?“ opýtal sa jej. „To nie je fér...“ Amy si prekrížila ruky a tvárila sa nahnevane. „No ták Amy. Ja som si myslel, že...“ nedopovedal lebo Amy si ho k sebe pritiahla a pobozkala ho. „Teraz stačí!“ usmiala sa na neho. „Tak ako sa máš?“ pýtal sa jej Michael. „Dobre, výborne sa mám. Nessa spinkala celú noc takže som sa aj vyspala.“ „Tak to som rád.“ „A čo ty?“ „Mám sa dobre. Len stále myslím na to čo mi včera Joseph povedal.“ „Michael už sme sa o tom rozprávali. Netráp sa tým, prosím ťa. Je to naše dieťatko a nikoho iného, rozumieš? Je naša... a podobá sa na teba ja na mňa. Teraz chcem, aby si sa na mňa tak pekne usmial ako vieš len ty a aby si na to už nemyslel! Dobre no ták poď sem.“ Povedala mu Amy. Michael sa na ňu pozrel a potom sa silno objali. „Amy neviem čo by som bez teba robil. Strašne ťa milujem!“ „Aj ja teba Michael, aj ja teba!“ potom sa ešte zhovárali. Amy pustili z nemocnice domov hneď po víkende. Keď vychádzali z nemocnice čakali tam na nich davy fanúšikov. Obaja im zamávali a nasadli so auta odišli domov. Tam ich už čakali celá ich rodina. Na schodoch pri vchode bol pripnutý nápis Welcome Home! Všetci im blahoželali a potom Michael s Amy išli uložiť malú Nessu do postieľky. Chvíľu dole oslavovali s ostatnými a nakoniec ostali samy dvaja. „Som taký šťastný, že už ste konečne doma. Tak som sa tu nudil.“ Hovoril jej Michael. „Aj ja som rada, že som už konečne doma. Ešte len teraz uvidíme čo to znamená byť rodičmi.“ „No to hej dlhé bezsenné noci. No sľubujem, že ti budem pomáhať.“ „Dobre tak to som rada.“ Potom ešte dlho debatovali a nakoniec išli spať.
P.S.: Necháájte komentíík a povedzte už to mám skončiť a pridať story3 alebo ešte trošku rozpísať?
Komentáre
Prehľad komentárov
krasna kapitola naozaj nemam čo dodať :D
bezva
(adulienka303, 16. 4. 2010 16:57)