Časť 49.- Deň pred
13. 3. 2010
Tíždeň zbehol ako voda. Bol štvrtok ráno a všetci hostia čo malý prísť na svadbu sa pomaly schádzali v Nice. Okrem Amyiných rodičov, ktorý mali prísť až v piatok neskoro v noci alebo až v sobotu skoro ráno. Ráno sa Amy zobudila v Michaelovom náručí po búrlivej noci s ním. No, ale Amy už mala pri sebe svoju sestru Stacy. Hneď keď sa stretli namierili si to do toho obchodu kde si Amy vybrala šaty. Vošli dnu a hneď k ním pristúpila predavačka. „Dobrý deň slečny... ako vám pomôžem?“ opýtala sa ich. !No bola som tu v utorok a vybrala som si svoje svadobné šaty. Vy ste mi povedali, že si po ne môžem vo štvrtok môžem po ne prísť alebo si ich vyskúšať.“ „Áno pamätám si vás. Boli ste tu aj so svojím snúbencom. Tak poďme sa pozrieť na tie šaty.“ Zaviedla ich niekde dozadu, aby sa pozreli na tie šaty. „Slečna...“ „Taylorová, ale som Amy.“ „Tak Amy môžete si ich vyskúšať zatiaľ ešte nie sú hotové, ale mali by sme to do soboty stihnúť.“ „Tak to by som si prosila, aby boli hotové!“ potom si ich šla vyskúšať. Vyzerala ako princezná. „Wow sestrička... si tá najkrajšia nevesta akú som kedy videla.“ Potom ich krajčírka ešte upravovala na Amy. Neskôr sa vyzliekla a vyzdvihli Michaelov oblek. Po šaty si mala prísť v sobotu ráno. Potom si zašli na babskú jazdu. To znamená vyrazili na nákupy. Amy si ešte kúpila šaty, ktoré si na seba oblečie po polnoci. Okolo 3 poobede sa vrátili späť do hotela. Amy vošla do ich izby a na stole našla kyticu kvetov. Prišla k ním a ovoňala ich. Našla tam malý poskladaný papierik. Stálo tam DRAHÁ AMY. MUSEL SOM ÍSŤ VYBAVIŤ PÁR VECÍ PRE NÁŠ DEŇ. PRÍĎ PROSÍM ŤA O 5 DO NÁŠHO DOMU. BUDEM ŤA TAM ČAKAŤ. UŽ SA NA TEBA TEŠÍM. MILUJEM ŤA A BOZKÁVAM ŤA . MICHAEL Amy sa na tým zasmiala. Do 5 mala Amy ešte dve hodiny. Napúšťala si vodu so vane a pridala penu. Vošla dnu a rozmýšľala o budúcnosti. Na chvíľu vo vani zadriemala. Začal sa jej snívať sen. Bol o ich svadobnom dni. Všetko bolo perfektné až na to, že Amy na sebe nemala svoje šaty, ktoré si vybrala. Snívalo sa jej, že ich hľadala po celom dome, ale nikde ich nemohla nájsť. Keď buchla s dverami skrine zobudila sa. Vedľa nej na vani sedel Michael. „Mikey čo tu robíš? Veď si mi písal, že stretneme o 5 v našom dome?!“ hovorila mu Amy. „Ja viem miláčik, ale už som nemohol bez teba vydržať. Tak poď obleč sa a pôjdeme do domu spolu. Mám tam pre teba jedno prekvapenie.“ „Prekvapenie? Aké?“ „No vieš keby som ti to povedal tak by to už nebolo prekvapenie. Tak šup obliekaj sa prosím ťa.“ Michael odišiel z kúpelne a Amy vyliezla z vane. Vysušila si vlasy a obliekla sa. Vošla do spálne kde Michael medzi tým ako sa ona sušila zaspal. Upravila sa rozmazanú špirálu a ľahla si k Michaelovi. Zakryla ich dekou a zaspala spolu s Michaelom. Zobudili sa niekedy o pol 11 v noci. Teda Michael sa zobudil a zobudil aj Amy. „Mike čo je deje sa niečo?“ pýtala sa ho Amy. „Nie... len som mal pocit, že máme ísť do nášho domu, ale akosi nám to nevyšlo.“ „Hej ja viem zaspali sme. Nechcela som ťa budiť bol si taký zlatý. To je od toho tepla a časového posunu. Teda skôr od tepla veď sme tu už dva dni. To bude dobré zvykneme si.“ „Ja viem, ale chcel som ti ukázať to prekvapenie.“ „Tak mi ho ukážeš na budúce dobre. Povedzme, že zajtra, hm? Teraz sa tým už netráp jasné.“ „Tak dobre teda ukážem ti ho až v sobotu. Ale mne sa už nechce spať. Poďme niečo robiť, hm?“ „A čo také? Zahráme si niečo?“ „To je dobrý nápad... pozrieme sa čo tu máme.“ Michael otvoril skrinku v ktorej boli poukladané nejaké spoločenské hry. „Tak čo si dáme Človeče nehnevaj sa! Alebo šach, dámu. Alebo šach?“ Ja neviem Michael ja na šachy veľmi nie som. Prines to človeče, bude sranda.“ A aj bola. Za každé prehrané kolo sa museli 5 minút bozkávať. Teda bolo jedno kto vyhrá. Zaspali až tesne nad ránom čo nebolo ideálne. Pretože o pol 10 ich už zobudil niekto kto klopal na dvere ich izby. Amy sa postavila a išla otvoriť. „Ahoj mami, oci... so taká šťastná, že vás vidím“ povedala rozospato Amy a objala ich. „Ahoj moja... tak čo tešíš sa na svoj deň?“ „Áno teším sa.... neviete si predstaviť ako. Ja to ten pravý lepšieho už nenájdem.“ Hovorila Amy svojím rodičom. Predtým ich, ale pustila dnu do izby. „A čo Shane? Kedy príde.. dúfam, že to stihne.“ „Neboj sa Amy stihne. Len si musel doma ešte niečo vybaviť. Ale ešte dnes v noci by mal prísť.“ Skonštatoval jej otec a sadol si do kresla. Amy sa na chvíľu od nich vzdialila a vrátila sa k Michaelovi, ale on už v posteli neležal. Zrazu sa vyrútil z kúpelne a Amy sa ho zľakla. „Čo je zlatko nemáš čisté svedomie?“ smial sa Michael. „Nie ako si uhádol? Ale čo si mám... ja len že naši sú už tu tak poď.“ „Ja viem že sú tu veď preto som bol v kúpeľni.“ „No dobre ty narcis! Tak už poď!“ chytila ho za ruku a išli k jej rodičom. „Dobré ráno“ povedal Michael. A na to začal Amyin ocko. „Ráno? Chlapče veď už je skoro obed. A to mi hovorí, že by sme si mohli ten obed dať všetci spolu. Čo vy na to?“ pýtal sa Michaela a Amy. „Oci prečo sa nás to pýtaš. Veď to znelo tak, že musíme.“ „No tak musíte keď si to povedali.“ „No som vedela čo mám povedať. Dobe tak sa stretneme sa v reštaurácii o pol hodinu dobre?“ Oni len prikývli a odišli. Amy sa šla upraviť. Keď už bola hotová boli na odchode a Michael ju ešte pri dverách zastavil. Chytil ju za ruku na ktorej mala zásnubný prsteň a pozeral na neho chvíľu. „Zlato čo je? Nepáči sa ti na ňom niečo?“ „Nie láska... len pozerám, že na lepšiu ruku som ho ani dať nemohol.“ „No a ja som ho zas nemohla prijať od lepšie ho muža ako si ty.“ Amy ho chytila okolo krku.“Veľmi ťa milujem Mikey. Nechcem, aby sa to niekedy skončilo lebo je to niekedy ako sen.“ „Nie je to sen Amy. Je to realita. Som tak rád, že existuje American idol a že som tam mohol byť a zoznámiť sa s tebou.“ „No keby sme sa nestretli tam a mali by sme byť spolu tak by to osud určite nejak zariadil. A môžeme za to ďakovať všetkým čo mi posielali hlasy.“ „To je pravda. Si tak úžasná Milujem ťa Amy!“ „Ja teba tiež Michael.“ Pobozkali sa a išli dole do reštaurácie za Amyinými rodičmi. Zvyšok dňa prebehol v pohode. Boli sa pozrieť ako to vyzerá v ich dome a ukázali ho aj rodičom.
skvelé
(adulienka303, 29. 3. 2010 21:57)