Časť 48.- Prípravy na svadbu
Po koncerte v Prahe sa Michael a Amy od základov zmenili k dobrému. Trávili spolu oveľa viac času, dokonca kvôli tomu sem tam zanedbávali skúšky na koncerty. Raz večer keď boli v apartmáne hotela v Japonsku, rozmýšľali nad svojou budúcnosťou. „Amy počuj čo keby sme to s tou našou svadbou pohli dopredu, hm? Čo si o tom myslíš?“ „To mi hovoríš ty? Čo si povedal, že to odložíme. A svadba bude až po turné?!“ „No.. prečo? Nepáči sa ti ten nápad?“ „Nie je to super. Budem rada keď už budeme konečne svoji.“ „Ja budem tiež. Tak čo keby sme začali, mohli by sme dnes vybrať miesto alebo mesto kde by sme mali svadbu, hm čo ty na to?“ „No ja neviem Michael. Vždy som chcela mať svadbu u nás doma v našom dome v New York City. Tam je ale zima, radšej by sme mohli mať svadbu niekde v teple alebo na mieste ktoré má pre mňa alebo pre teba nejaký význam, symboliku.“ „Na čo teraz myslíš Amy?“ „Myslím na Gary. Mohla by byť tam. Ak teda chceš. Dokázala by som sa pre teba vzdať svadby v New Yorku a nie len toho.“ „Vieš Amy bol by to dobrý nápad, keby nebolo Josepha.“ „Aha tak teda v Gary nie. Tak kde, mohli by sme si vybrať nejaké miesto kde by nebolo veľa ľudí len naša rodina, priatelia a známy. Nemusela by byť v USA.“ „To je dobré nemusela. Niekde vonku, za hranicami. Čo si myslíš o Francúzsku?“ „Francúzsko je super... Nice alebo Cannes?“ „Hm môže byť. Skôr Nice. Tak čo ideme tam na ceste domov?“ „To už tak skoro? Michael veď ja nič nemám na tú svadbu. Kde zoženiem šaty o akých som snívala a kto nám objedná nejaký domček na pláži alebo niečo podobné, hm?“ „Takže ty chceš domček na pláži áno?! Dobre neboj sa všetko budem! Hneď zajtra po koncerte odletíme do Nice lebo po tomto koncerte je ďalší až o 2 týždne. Vieš aj taký ako my si musia niekedy oddýchnuť. V Nice pôjdeme do nejakých obchodov a tam určite nájdeš to po čom túžiš. A dúfam, že aj ja nájdem niečo čo by sa k tebe hodilo. Dúfam, že mi pomôžeš?“ „Jasné, že ti pomôžem miláčik. No, ale ak sa mi z toho zakrúti hlava tak budeš na vine ty!“ „Čo? Amy tak toto si ja....“ Amy ho prerušila. „Pššt Mikey to je v pohode len nech už sme svoji, okay?“ „Okay... tak teraz poďme spať, aby sme ten zajtrajší koncert zvládli keď sme dnes vynechali skúšku.“ „Tak dobrú noc miláčik. Milujem ťa!“ „Aj ja ťa milujem Amy. Sladké sny...“ pritúlili a sa k sebe a spali až do rána. Vstali okolo 8 a keďže boli ako zamilovaný teens tak meškali aj na posledné skúšky pred koncertom. Do tohto koncertu dali všetko čo sa len dalo. Koncert ukončili so slovami DOBRÚ NOC TOKIO A ĎAKUJEME, ŽE STE PRIŠLI. EŠTE RAZ AHOJ A TEŠÍME SA NA BUDÚCE! Potom nasadli do auta a ponáhľali sa do hotela. Obaja sa rýchlo osprchovali a prezliekli. Pobalili si veci do kufrov a uháňali na letisko. O pár minút už sedeli v lietadle a vzlietali z Tokia. Na letisku sa s nimi lúčili zástupy fanúšikov. Keď pilot ohlásil, že už nemusia byť pripútaný tak Amy a Michael odstránili operadlo na ruky, ktoré bolo medzi nimi. Pritúlili sa k sebe a chvíľu len tak sedeli. „Už aby bola sobota a náš sen sa stal skutočnosťou.“ „Aj ja to chcem Amy. Naozaj veľmi dnes je len pondelok, ale to zbehne ako voda uvidíš.“ „No tak dúfam. Nepohnevala by som sa keby sa trošku vliekol. Mám strach či stihneme vybaviť všetko a všetkých obvolať.“ Amy ho hladkala po hrudi a pri tom sa pozerala von oknom na vysvietené mestá v Japonsku. „Amy nemáš sa čoho báť. Spolu zvládneme všetko.“ „Ďakujem.“ Povedala Amy a pozrela do Michaelových očí. „A za čo zlatíčko?“ opýtal sa jej Michael s nechápavým výrazom v tvári. „Za to, že si ty hlupáčik. Poď sem nech si ťa celého vybozkávam.“ Začali ho bozkať po celej tvári až sa zastavila na perách. Chvíľu sa bozkávali a potom si Amy položila hlavu na Michaelove rameno a zaspala. On si oprel hlavu o jej a tiež zaspali. Veď koniec koncov mali za sebou dosť náročný koncert, teda všetky boli, ale tento bol posledný pred dlhšou prestávkou. Obaja sa zobudili až nad ránom keď museli pristáť v Dubaji, aby doplnili palivo. To všetko bolo vybavené asi za hodinu. Do Nice im zostávalo už len pár hodín letu. Keďže vo Francúzsku boli inkognito (Tak, že nikto nevedel, že tam sú len pár ľudí čo im mali pomôcť s prípravami a nájsť tie správne šaty.) na letisku ich už čakalo auto s čiernymi sklami, aby ich nikto vo vnútri nevidel. Zaviezli ich do hotela kde si nechali veci a hneď za nimi prišiel realitný maklér, ktorý už medzi tým stihol vybrať pár zaujímavých miest na ich svadbu. Boli len tri tak sa hneď vybrali aj pozrieť si to. Prvý bol veľký dom blízko pri pláži, ale nie úplne. Celý si ho pozreli a bol fakt nádherný, ale nebolo to to čo hľadali. Druhá ponuka bola už na pláži, ale bol to tiež dosť veľký dom. Ale tiež nespĺňal ich predstavy. „Tak už nám zostal len jeden domček. Nie je veľmi veľký je na pláži, má dokonca aj záhradu a vybrali sme ho preto, lebo sa nám veľmi páčil. Myslím, že sa bude páčiť aj vám. Teda dúfam.“ Povedal maklér. Zastavili pri jednom dome mal poschodie. Keď vošli dnu čakala ich velikánska obývačka spojené s kuchyňou a jedálňou. Bol tam aj vstup na balkón z ktorého sa dalo ísť rovno na pláž. Pred vchodom bol ešte klavír. Potom si išli pozrieť poschodie. Boli tam tri spálne a každá z nich mala vlastnú kúpeľňu a jedna dokonca aj vlastný šatník. Izby boli priestranné. Na pochodí bola aj miestnosť na stroje na cvičenie. Vrátili sa dole na prízemie k maklérovi. „Tak ako sa vám páči tento?“ „Ja úžasný fakt. Myslím, že sme našli to čo sme hľadali. Čo ty na to Michael.“ „Ja si to myslím tiež. Takže toto je miesto kde sa vezmeme. Dobre tak berieme to.“ Povedal maklérovi. Podpísali zmluvu a dom bol ich. „Tak a teraz keď už máme naše hniezdočko tak pôjdeme nájsť šaty pre teba.“ Vzal ju za ruku. Nastúpili do auta a Michael ju odviezol k obchodom kde predávajú šaty. „Michael, ale vieš čo sa hovorí. Vidieť nevestu pred svadbou v svadobných šatách prináša nešťastie.“ „Ja viem veď ty si šaty vyberieš sama a ja ťa v nich uvidím až v sobotu.“ „Tak dobre poďme už. Chcem si nájsť svoje rozprávkové šaty.“ Vošli hneď do prvého obchodu. Tam si Amy vyskúšala veľa šiat. Až jej jedné padli do oka. Boli bez ramienok a boli snehovo biele. Vrch zdobili vyšité lesklé kamienky. A celkom sa hodili k Nice keďže tu bolo najmenej +35 stupňov. Neboli veľmi ťažké a vzdušné. Vyzerali elegantne. MMSkou poslala obrázok šiat svojej sestre Stacy, ktorá jej ich odsúhlasila. Takže tá ženská čo pri nej bola jej ich upravila na jej mieru a dohodli sa, že si po ne vo štvrtok príde. „Tak čo miláčik vybrala si si?“ „ No jasné teraz ešte niečo pre teba. Topánky a môžeme sa vrátiť do hotela a obvolať celé naše family. Pozrime tu niečo pre teba, určite niečo majú.“ Našli oblek aj pre Michaela. Bolo to čierne sako aj nohavice. Biela košeľa a biela vesta so vzormi. Do toho Amy ešte doladila bielu modernú kravatu. „Amy počuj čo si ty vlastne študovala?“ „Styling... keby zo mňa nebola speváčka tak by som asi navrhovala šaty.“ Potom zaplatili zálohu a vo štvrtok mali prísť pre obe šaty. Vrátili sa späť do hotela a boli tak vyčerpaný, že si len ľahli do postele a hneď zaspali. Zobudili sa okolo pol 3 poobede. Objednali si obed na izbu a začali obvolávať najbližšiu rodinu. Keďže obaja pochádzali zo sociálne silných pomerov tak si všetci ich rodinný príslušníci mohli dovoliť letenky a ubytovanie v Nice. Takže polovicu svojích rodín pobudili lebo u nich bolo práve veľmi skoro ráno. Do večera do 8mej zavolali každého koho chceli. A tak mali chvíľku už len pre seba.
P.S.: Pripájam vám šaty a oblek aké si Michael s Amy vybrali. Dajte my vedieť či sa vámm páčia alebo nie v komentároch ďakujem.
pekne
(adulienka303, 29. 3. 2010 21:45)