Časť 45.-Zamaskovaní v New Yorku
Ráno im niekto klopal na dvere. Skôr trepal. Michael a Amy sa strhli a pomaly sa preberali. „Ktorý idiot chodí na návštevu o pol 9 ráno?“ „Neviem Amy... ignoruj to a spinkaj ďalej!“ Silno ju objal a buchot na dvere sa stupňoval. „Vieš čo spi ďalej láska idem tam.“ Amy sa postavila obliekla si župan a odcupkala k dverám, aby otvorila. Pred dverami stál Jason. „Ahoj moja tak som tu, aby som vám spravil nový outfit.“ Vošiel dnu a Amy za ním zavrela dvere. „Ahoj Jason...Ahoj Amy ako sa máš?...Dobre a ty? Ujde to poď ďalej.“ Hovorila si Amy pre seba. Potom sa ozval Jason. „No ták kde je?“ „Kto?“ „No predsa Michael.“ „Michael?“ „Jackson. No ták Amy nerob to. Prečo si zo mňa robíš srandu?“ „Ja si nerobím...Jason!“ „No táák kde je tvoj vyvolený?“ „Môj vyvolený spí!“ „Čo že? Tak to ho musíme zobudiť! Poďme šup šup...“ Jason chcel ísť do spálne a skoro prevalcoval Amy. No ona ho ešte zachytila. „Jason nechápeš tomu, že ešte spí?!“ „Prečo si to nepovedala hneď?“ „Čo veď ti to tu hovorím najmenej 15 minút.“ Potom už prišiel Michael. „To je v pohode Amy už som hore.“ Amy sa otočila a dala Michaelovi bozk na líce. „J...ja tomu nemôžem uveriť. Moja najlepšia kamarátka a MJ?! Wow asi odpadnem.“ Michael a Amy sa na ňom celkom dobre bavili. Jason celý zbledol až si radšej sadol do kresla. „Jason čo ti je? Radšej ti prinesiem pohár vody...“ povedala mu Amy a utekala po pohár s vodou. O chvíľu bola späť. „Prepáč Amy, ale je to neuveriteľné!“ „Tak tomu musíš uveriť lebo keď sa vrátime späť domov tak chceme náš vzťah spečatiť. Dúfam, že prídeš.“ „Jasné to si nenechám ujsť. Tak poďme už na tie vaše masky lebo to nestihneme a zajtra pokiaľ viem už máte koncert a určite budete mať nejaké skúšky. Tak kde sa môžem zložiť?“ Amy mu ukázala na toaletný stolík s obrovským zrkadlom, ktorý bol v spálni. Amy sa išla poumývať a potom si sadla na stoličku a o chvíľu sa do nej pustil Jason. Vlasy hnedé dlhé vlasy jej učesal a zopol do copu. Tvár jej natrel krémom a potom naniesol make-up a púder. „Zlatko čo si na seba oblečieš?“ „Neviem Jason nemala som čas niečo si vybrať. Tam je skriňa a niečo z nej vyber.“ „Si si istá Amy?“ „Nie, ale dôverujem ti!“ potom otvoril skriňu a začal sa jej prehrabovať vo veciach. Michael a Amy ho len sledovali ako vyhadzuje jednu vec za druhou. Nakoniec vytiahol tmavo modré rifle, ktoré boli dole zúžené a žlté tričko. Topánky jej vybral čierne s vyšším opätkom, aby sa na nich nezabila keby ich náhodou niekto odhalil a museli by utekať. Potom sa vrátil k nej a dokončil jej make-up. Potom vytiahol zo svojho kufríka blonďavú parochňu a nasadil jej ju. „Tak čo na to hovoríš?“ Amy sa pozerala do zrkadla a vôbec nevyzerala ako ona. „Kto je to? Myslím, že sa dám prefarbiť na blondínu. Čo ty na to Michael?“ opýtala sa otočila sa tvárou k nemu. Michael sedel na posteli a pozeral sa na ňu. „No ták s týmto nesúhlasím. Mne sa páčiš taká aká si!“ „Tak to som rada lebo aj tak by som sa nedala prefarbiť. Aby som vyzerala ako polovica blonďavý speváčok a herečiek v Hollywoode? Nie ďakujem!“ „No dobre už toľko nekecaj a nech môžem pokračovať ďalej.“ Poháňal ju Jason. Amy sa postavila a povedala: „No tak na začiatok by som vás mohla aj zoznámiť. Takže Michael to je Jason ako si si všimol je všade tam kde sa niečo deje. Jason toto je Michael, ale čo ti budem o ňom hovoriť ty už aj tak všetko vieš.“ Amy sa usmiala na Michaela a dala mu bozk. „No ták decká nemusíte sa tu cukrovať predo mnou!“ Amy sa potom išla obliecť a Jason medzi tým zamaskoval Michaela. Jeho našťastie nemusel maľovať tak len rozmýšľal ako ho vlastne zamaskovať. „Amy máme vážny problém.“ Skonštatoval Jason keď Amy vrátila už prezlečená. „Aký Jason? Došiel ti lak na vlasy?“ „Nie obávam sa, že Michaela sa mi nepodarí zamaskovať tak, aby ho nikto nespoznal.“ „Prečo nie? Rovno povedz, že ho nechceš zmeniť.“ „Asi máš pravdu tak ešte niečo skúsim.“ Otočil Michaela tak, aby nevidel čo s ním Jason robil, čiže chrbtom k zrkadlu. Jason mu vyžehlil vlasy dal mu do n ich nejaké farebné príčesky a nakoniec mu dal na hlavu modrú šiltovku. „Tak čo na to hovoríš Amy?“ ona sedela na posteli a prehliadala si Michaela od hlavy až po päty. „No ták Amy prosím už niečo povedz! Ako vyzerám?“ pýtal sa jej Michael keď neodpovedala. „Vieš ani by som nepovedala, že ty si MJ! Veď sa pozri do zrkadla Mikey.“ On sa na stoličke otočil a skoro mu vypadli oči z jamiek. „OMG to som ja!“ skríkol keď sa uvidel. „No to si ty Michael... a čo tvoje oblečenie?“ opýtal sa ho Jason. „Neviem či v mojom šatníku nájdeš niečo vhodné pretože som si nemyslel, že budem chodiť po meste a snažiť sa, aby ma niekto nespoznal. Ale stavím sa, že ty si myslel na všetko.“ Hovoril mu Michael. Jason si vytiahol mobil a niekomu zavolal. O pár minút niekto klopal na dvere. Jason šiel otvoriť a vrátil sa so stojanom na ktorom bolo povešaných plno vecí. S týchto vecí mu Jason vybral modré nohavice, biele tenisky, sivé tričko s krátkym rukávom keďže bolo leto a ešte čiernu vestu. „Zlato vyzeráš perfektne! Fakt tak... ani na to neviem nájsť to správne slovo.“ „Vieš čo Amy. Nie som si istý takto oblečený som ešte nikde nebol!“ „Ani nebudeš! Veď nikto nebude vedieť, že sme to my dvaja. Tak čo sa bojíš, hm?“ „Neviem Amy... čo keď nás niekto spozná?“ „Neboj sa nespozná! Pomôže ti toto zbaviť sa strachu aspoň z časti?“ Amy prišla k Michaelovi chytila ho okolo krku a pobozkala ho. Potom sa ho opýtala: „Tak čo ako sa cítiš teraz?“ „Hm no lepšie, ale keď mi budeš dávať veľa takýchto bozkov tak sa budem cítiť výborne. No môžeš s tým začať teraz!“ Michael sa na ňu usmial a potom si dali ešte jeden bozk. „No trošku zneužívaš situáciu. Už by sme mali ísť, aby stihli všetko čo chceme.“ Potom sa rozlúčili s Jason a odišli. Keď boli dole v hotelovej hale nikto sa na nich ani nepozrel. Všetkým bol jedno kto sú. Keď vyšli vonku tam na nich čakali novinári a paparazzi. Keď okolo nich prešli ani jeden z nich sa neotočil, necvakol ani jeden fotoaparát alebo niečo podobné. Amy Michaelovi ukázala celé mesto. Ako prvé boli na Time Square. Tam si spravili plno fotiek na pamiatku. Na obed si zastavili jednej malej reštaurácií blízko Amyinho rodičovského domu. Keď sa celý deň chýlil ku koncu. Večer ho Amy vzala do naozajstného kina: „Wow nevedel som, že kiná sú tak veľké. Páči sa mi tu. Keby som sem mohol chodiť častejšie.“ „No keby som mohla aj ja. Toto bolo kedysi moje najobľúbenejšie miesto. Chodili sme sem s mojími priateľmi pár krát do týždňa alebo do mesiaca.“ „Aha a prečo ste prestali?“ „No ja som prestala pretože som bola v American Idol a potom som to aj vyhral tak už som nemala toľko času. No a ešte pretože keď som s tebou je mi lepšie ako v kine.“ „Aj mne s tebou lepšie ako kdekoľvek na svete.“ polovicu filmu sa prebozkávali alebo prekecali.“ Nakoniec ho Amy vzala do Central parku a cestou mu ukázala kaviareň Central perk v ktorej sa točil seriál Priatelia. V parku si našli tiché miesto tam si sadli na trávu a pozorovali západ slnka nad New York City. „Keby som ti mohla ukázať ešte viac. Asi by som ešte chcela, aby si videl pobrežie. Tam by bol ten západ krajší ako tu.“ „Vieš čo Amy s tebou budú všetky západy slnka krásne. Vieš prečo?“ „No to fakt netuším...“ „Pretože ťa milujem!“ „Ja teba tiež Michael!“ pobozkali a ďalej sledovali západ slnka. „Tak čo nerozmyslela si si to ešte s tým pobrežím?“ „Prečo? Chceš tam ísť?“ „No povedzme, že áno.“ „Tak poďme, ale naspäť si budeme musieť vziať taxi lebo už bude tma.“ „Dobre ja nemám nič proti.“ Chytili sa za ruky a pomaly sa presunuli pobrežie. Sadli na lavičku a pozorovali. Okolo pol 9 sa vracali späť do hotela, aby to nikomu nebolo čudné. Prešmykli sa okolo novinárov ani na recepcii sa nezastavili a hneď utekali do izby. „Amy tak to bol ten úplne najúžasnejší deň v mojom živote. Ďakujem!“ skonštatoval Michael keď už boli v apartmáne. Amy si sadla vedľa neho na gauč v predsieni a povedala: „Nemáš za čo zlato. Idem si dať dole tieto veci už my chýba moja tvár! Hneď som späť.“ Povedala mu a dala mu bozk na líce. Vošla do kúpeľne zhodila zo seba parochňu a všetok make-up si zmyla. Vrátila sa späť a tam sa Michael trápil s príčeskami čo mu dal Jason. „Počkaj zlato pomôžem ti.“ Prišla k nemu a dávala mu ich pomaly dole. „Au Amy to bolí! Neťahaj mi tak vlasy veď mi žiadne nezostanú!“ „Ticho buď! Už to bude už len tento jeden posledný!“ Amy ho dala dole tak rýchlo, že ani nestihol vykríknuť. Zvyšok večera sa v izbe šalili a klebetili a podobné veci. No späť išli skôr ako včera lebo museli ísť ráno na skúšky pred koncertom.
P.S. Tak tu je new kapitolka a nezabúdajte na komentíki!!ďakujéém
Ticho buď!
(adulienka303, 28. 3. 2010 19:24)