Časť 37.-Vezmeš si ma?
9. 2. 2010
Celý večer sa Michael a Amy od seba nepohli. Boli ako dvaja ľudia zrastený dokopy. Vždy sa držali za ruky keď boli spolu okrem toho keď išli na wcko alebo tak. Jednu chvíľu len tak sedeli za stolom a nič nehovorili. Amy bola opretá o Michaelove plece a on mal hlavu opretú o jej hlavu. Spolu sledovali hostí. Aj keď to už nebola svadba všetci sa dobre bavili a hudba hrala. Niektorí to prehnali s alkoholom ako napríklad Michaelov brat Tito, ktorý stváral neuveriteľné veci a nie len on. Amy a Michael ho sledoval keď si ich všimol a prišiel k ním. „Tak čo Mike... budeš dnes aj tancovať alebo len tu vysedávať?“ povedal takým opitým hlasom. „No myslím, že ja si dnes dám voľno“ „No ták Michael veď pozri sa na mňa!“ začal pred nimi predvádzať nejaké tanečné kreácie. Amy a Michael sa ňom dobre zabávali. „Možno by si už mal skončiť!“ kričali na neho. „Nie ja som len začal...“ vyskočil na stôl a volal hore aj Amy. Podal jej ruku a ona vyšla tiež hore. Chvíľu tam spolu tancovali kým sa stôl skoro nezlomil. Tito potom skočil dole a vrátil sa na parket. Michael pomohol Amy zísť dole. Chytil ju rukami za boky a ona zoskočila dole. „Poď so mnou Amy!“ chytil ju za ruku a vyšli von na čerstvý vzduch. „Čo je Michael?“ pýtala sa Amy keď jej nič neodpovedal. Zastavili sa až pod nejakým stromom. Tam sa Michael obrátil k Amy a bez slov ju vášnivo pobozkal. Potom sa odtiahol a povedal: „Toto mi chýbalo!“ a usmial sa na ňu. Amy ho pevne chytila okolo krku a len sa na neho usmievala. „Si nádherná keď sa usmievaš.“ „Ty si tiež pekný. Milujem ten tvoj anjelský úsmev.“ „Ale nie som pekný ty si krajšia a nehádaj sa so mnou!“ Michael zvážnel. „Tak ty vieš byť aj vážny?“ „No vidíš... vráťme sa k tomu milovaniu. Miluješ len môj úsmev alebo...“ „Milujem ťa celého. Takého aký si! Veľmi veľmi, najviac na svete ťa milujem!“ „Ja teba ešte viac... prepáč mi!“ silno ju objal. „A čo láska?“ „To, že som si ťa nepamätal bol som hlúpy! Je mi to tak ľúto chcel by som to vymazať z tvojho života!“ „Michael to sa nedá. Časom na to zabudnem. Čo bolo, bolo už sa neodstane!“ „Ako ti môžem pomôcť rýchlejšie zabudnúť?“ „Už len to, že som s tebou mi pomáha. Len ten sladký pocit, že ma miluješ mi pomáha zabúdať.“ „Tak tu teda budem ešte dlho!“ potom sa pobozkali a znova sa objali. Chvíľu tam len tak stály, potom Michael Amy pustil a na niečo akoby sa pripravoval. „Michael chceš mi niečo povedať?“ opýtala sa Amy. „Čo? Ako to vieš, že niečo ti chcem povedať?“ „Vieš poznám ťa. A znervóznel si trochu.“ „Poznáš ma lepšie ako sa poznám ja... tak dobre.“ Prišiel k nej bližšie poškrabal sa po hlave a chytil ju za ruky. „Ako začať? Vieš ja... teda nemyslel som si, že to bude až také ťažké. Keď som to robil prvý krát nebolo to také ako teraz. Neviem povedať slovami to čo by som chcel. Len toľko, že ťa veľmi milujem a budem rád...“ kľakol si pred Amy nadýchol sa a zopakoval. „Budem rád ak... ak si ma vezmeš, Amy.“ Amy na neho pozerala a bola veľmi prekvapená. Keď mu neodpovedala tak pokračoval: „Nemusíš mi odpovedať hneď, Amy. Máš toľko času koľko potrebuješ.“ „Áno...“ prerušila ho Amy. No Michael stále mlel svoje dookola. „No najlepšie by bolo...“ zastavil sa keď si uvedomil čo mu Amy povedala. „Čože? Amy myslíš to vážne?“ Michael vyskočil na nohy a a silno Amy objal. „Ešte nič vo svojom živote nemyslela vážnejšie ako toto!“ Michael sa jej pozrel do očí a pobozkal ju. „Som ten najšťastnejší človek pod slnkom!“ „Nie Michael... my sme najšťastnejší ľudia pod slnkom.“ No vzápätí Michael trošku zosmutnel. „Čo je Michael... už sa netešíš?“ „Teším... len nemám pre teba prsteň.“ „Ehm..“ niekto si za nimi odkašľal keď ho Amy išla utešiť. Otočili sa tam stál Marlon. „Sorry decká... nechtiac som vás počul. Ale Michael veď ty prsteň pre Amy máš. Kúpili sme ho síce pred rokom, ale pre tú istú osobu.“ Z vrecka vytiahol nádherný ligotavý prsteň a podal ho Michaelovi. „Ja som na ňho úplne zabudol...“ vzal si ho a potom si ešte raz kľakol pred Amy. „Tak teda ešte raz. Vezmeš si ma?“ Amy znovu zopakovala svoju odpoveď. „Áno!“ Michael sa postavil nastokol jej prsteň a potom sa pobozkali. „Viete čo choďte hore ja ich už vyženiem domov. A blahoželám vám...“ obaja k nemu prišli a potom sa všetci traja objali. „Ďakujeme...“ potom odišli do domu. Keď vošli Amy sa zastavila hneď pri vchode. „Čo je Amy?“ „Nič Michael... len už som tu dlho nebola.“ „Ako to myslíš... veď ten tvoj je podobný!“ „Nie Michael ani zďaleka nie je. Vieš ja som sa presťahovala potom plese. Môj dom je teraz hranatý a moderný!“ „Nevadí... pôjdem si ho niekedy pozrieť. Moderné veci sú zaujímavé!“ chytil ju za ruku a vyšli hore do izby. Keď sa Amy umývala od make-up u Michael ju zozadu chytil okolo pásu a začal ju bozkávať na krk. Potom postupne prešiel na rameno, otočil si Amy k sebe a začal ju vášnivo bozkávať. Ona sa len oprela o umývadlo a jednou sa zachytila o tú Michaelovu. Jednou rukou sa pridržiavala umývadla, druhou hladila Michaela po chrbte. Michael ju zas hladil po tej nohe čo bola na jeho. Michael postupne prešiel z Amyiných pier na jej krk a dekolt. Rukami ju držal za chrbát, aby sa nezvalila do umývadla. Prešli do spálne kde si ju Michael opäť otočil chrbtom k sebe. Bozkával ju vzadu na krk na uši a potom na chrbát. Pomaly je rozpínal zips na šatách a ďalej ju bozkával. Potom sa k nemu Amy otočila a opäť sa bozkávali na pery. Michael ju nenechal ani nachvíľu niečo spraviť, ako keby jej chcel vynahradiť ten stratený čas. Kým ju bozkával na krk Amy mu rozopínala košeľu. Gombík po gombíku až ju z neho zhodila. On z nej šaty a potom ho Amy strčila na posteľ. Sadla si na neho tak, aby mu videla do očí. Michael sedel a Amy na ňom. Bozkávala ho najprv na pery, potom na krk a ramená a nakoniec na hruď, to už ležali na posteli. „Neprestávaj Michael...“ šepkala mu do uška keď prišlo na hlavné. „Milujem ťa Amy...“ „Ja teba tiež...“ na koniec obaja zaspali v náručí toho druhého.
P.S.: Tu je Amyin prsteň. Dúfam, že sa vám táto časť bude lúbiť a nezabudnite na komentáre.
Komentáre
Prehľad komentárov
KRASNEEE..NAHREHAA...SUPER DEJ A VSETKO...JUPIIIII
ursulka
(ursulka, 10. 2. 2010 9:32)ja cem dalsiuuuuuuuuuuuuu velmo prosim si dalsiu a kujem ti velmi za kapitolu najNAJ
ulik15
(ulik15, 9. 2. 2010 20:17)uzasne lubim a cem uz ten 3 pribeh jhahah juj prezradila som to hhh no i tak uz len nech su deticky papik idem buvat
DALEJ.A DAKUJEMM
(nika13, 13. 2. 2010 22:17)