Časť 36.-Svadba
8. 2. 2010
Prišla sobota a Amy od rána nevedela čo má so sebou robiť. Snažila sa nemyslieť na Michael tak že stvárala všelijaké haluze. No nikomu nepripadali také smiešne ako jej, skôr vôbec neboli smiešne. Tvárila sa, že ten bozk na plese s ňou nič nespravil. No bola to len pretvárka, vedela to ona, jej sestra všetci ktorý s ňou v ten deň boli. „Amy čo keby si sa na chvíľu upokojila.“ Hovorila jej Stacy. „Nie Stacy... vieš musím niečo robiť lebo sa asi zbláznim.“ „Amy ja viem, že je to ťažké, ale to čo robíš ty je nepochopiteľné. Prečo za ním jednoducho nejdeš a nepresvedčíš ho? Aj keby si nespomenul kto si stačí mu, že sa do teba znovu zamiluje!“ „Stacy zdá sa ti to príliš ľahké. Je skoro dva už to určite o chvíľu začne! Ani neviem kde je tá svadba a ako by som sa tam asi dostala?“ „Amy poď niečo ti ukážem.“ Vzala ju do garáže a tam na ňu čakalo jej “narodeninové“ prekvapenie. „A to je čo?“ pýtala sa prekvapene Amy. „No to mal byť tvoj narodeninový darček. Nepáči sa ti?“ „Či sa mi páči... je úžasný. No mám strach opäť si sadnúť za volant.“ „Neboj sa. Je novšie a silnejšie ako to čo ste rozbili. Nie je to síce Range Rover ako si mala, ale je to pekný bezpečný Mercedes tak už do ňho konečne sadni a vypadni si za svojou láskou.“ „Dobre Stacy, ale v L.A. je plno kostolov tak kde ich mám hľadať?“ „Rozmýšľaj. Betty určite chcela mať v tom najväčšom kostole aký v meste. Je domáca veď ako inak.“ „Ideš na to dobre, ale ja L.A. ani z ďaleka tak dobre nepoznám ako New York. Tam by som vedela kam mám ísť.“ „Nevadí... choď tam kam ťa povedie srdce. Ak ho budeš počúvať určite ho nájdeš včas.“ Potom sa obe objali a Amy nasadla do auta. Naštartovala, vyšla z garáže a z brány. Chvíľu stála a rozmýšľala kam ma odbočiť. „Tak srdce teraz mi poraď. V pravo alebo vľavo? Nemusíš sa až tak snažiť.“ Pozrela na jednu aj na druhú stranu a nakoniec odbočila v pravo. Chvíľu len tak bezhlavo odbočovala až kým neprešla okolo veľkej fontány za ktorou bol kostol. Pred ním bolo plno áut a novinárov. Hneď zaparkovala na kraji cesty. Utekala k tomu kostolu a hneď prvého novinára sa opýtala: „Prepáčte čo sa tu deje?“ ten novinár musel byť asi taký nadšený tým čo sa tam deje lebo si ani nevšimol s kým sa rozpráva. „Čo bláznite? Vy o tom neviete? Veď tu sa predsa dnes žení Kráľ popu Michael Jackson. A berie si Betty Carterovú bronzovú superstar. Aj keď si osobne myslím, že viac by k nemu pasovala Amy Taylorová. Čo si myslíte?“ keď jej to všetko hovoril bol obrátený tvárou ku katedrále a chrbtom k nej. Otočil sa k nej a začal sa obhliadať za osobou s ktorou sa rozprával. Amy vošla dnu kde vládol veľký chaos. Snažila sa nájsť Michael no nikdy ho nevidela. Vošla do nejakej bočnej uličky na konci ktorej bola nejaká miestnosť. Otvorila dvere a zbadala tam Michaela ako sa pozerá von z okna. „Chcem byť sám. Je to také ťažké to pochopiť?!“ povedal keď počul ako sa otvorili dvere. „A to aj ja musím odísť?“ opýtala sa a zostala stáť na prahu dverí. Michael sa pozrel na ňu a potom svoj zrak opäť nasmeroval von oknom. „Čo prišla si mi povedať, že ma neznášaš? To už všetci vedia Amy.“ „Nie chcela som ťa ešte pred tým vidieť a ospravedlniť sa ti.“ „Netreba Amy... Stacy mi dala tvoj list je to odpustené a zabudnuté. Ty sa mi nemáš za čo ospravedlňovať to by som mal skôr ja.“ „A za čo Michael?“ „Za to, že si nedokážem spomenúť. Vybavujú sa mi len niektoré scény z nášho klipu.“ „A ako nás tam vidíš. Spomeň si ako sme to spievali.“ „Amy... je nemôžem, nejde to.“ „Ale ide... tak poďme zatvor oči.“ „Na čo?“ „Dôveruj mi zatvor ich.“ Potom Michael zatvoril oči a Amy pokračovala. „Teraz ti poviem celý náš klip. Predstav si, že žijeme v období kráľov, kráľovien, princov a princezien. Ty si princ a ja som tvoja princezná. Som vo svojej izbe a čakám na teba. Začína song. Spievaš pod balkón a keď príde môj čas stojím na balkóne a spievam s tebou.“ Amy mala hlavu pri jeho a šepkala mu to do ucha. Jej líce sa dotýkalo Michaelovho a on mal zatvorené oči a predstavoval si všetko čo mu Amy hovorila. Zdalo sa mu ako keby mal Déja vu, ako keby to bolo naozaj. „Potom si sa z toho krásneho sna zobudil do súčastnosti a prišiel si za mnou do kuchyne. Tam sme zapli telku a práve bežal ten istý klip ako sa ti sníval. A my sme sa na tom zasmiali“ Dokončila Amy. Michael mal ešte chvíľu zatvorené oči a túlil sa k Amy. Potom ich otvoril a pozrel sa Amy do očí. Chvíľu na ňu len tak hľadel a potom ju bez slova pobozkal. Amy začali stekať slzy po lícach, lebo vedela, že je to asi posledný krát. Potom sa Michael odtiahol chytil Amyinu tvár do svojich rúk, utrel jej slzy a bez slova odišiel. Amy so slzami v očiach a so zlomeným srdcom odišla preč. Nemala chuť vracať sa domov tak si to namierila k tej veľkej fontáne. Zastavila pred ňou a pozerala na ňu. Medzi tým už Betty a Michael stály pred oltárom. Prišli na rad sľuby najprv povedala Betty a potom Michael. Nadýchol sa chcel začať hovoriť. No spomenul si na to čo sa stalo pred obradom. Zavrel oči a snažil sa predstaviť si svoj budúcnosť s Betty. No nikoho iného si tam nevedel predstaviť len Amy. Potom sa mu vracali spomienky na ktoré tak dlho čakal. Celý život sa mu premietol pred očami. „Michael?“ vytrhla ho Betty zo spomienok. Michael otvoril oči a začal svoj sľub. „Ospravedlňujem sa, ale ťažko sa hľadajú slová, ktoré by vystihli, to čo chcem povedať. Betty mohol by som ti dať svoje srdce, ale fyzicky by to nešlo. To by som tu už asi nebol. No mám pocit, že ti ho nemôžem dať ani teoreticky. Betty nikdy ti moje srdce nepatrilo a ani nebude. Patrí len jedinej, ktorej som za posledných pár mesiacov neuveriteľne ubližoval.“ Všetci na nich neveriacky hľadeli. Fotografi ani nefotili pretože Michaelov prejav bol tak dojímavý, že to nemohli urobiť. „Je mi ľúto Betty, ale nemôžem si ťa vziať.“ Všetci zhíkli. „Michael nemôžem tomu uveriť! Ako mi to môžeš urobiť po všetkom čo sme spolu prežili? Prídeš sem s tým, že si ma chceš vziať a stráviť so mnou celý život a teraz mi povieš, že si ma nemôžeš vziať a že mi tvoje srdce nikdy nepatrilo? Už len krôčik chýba k tomu, aby som sa pomstila Amy za to, že vyhrala American Idol.“ Betty si hneď uvedomila, že teraz prezradila prečo vlastne s Michaelom je. Michael sa rozbehol von z kostola a Betty za ním zakričala: „Michael ak odídeš ja im všetko poviem!“ On sa zastavila otočil sa a povedal: „Povedz im to mne je už všetko jedno! A ešte všetci čo ste sa tešili na jedlo tak príďte na oslavu. Ja si len nájdem tu pravú.“ Potom vyšiel von a zistil, že vonku sa rozpršalo. No ani dážď ho neodradil od toho, aby išiel hľadať Amy. Netušil kde je. Prvé čo si všimol bola veľká fontána tak sa tam hneď rozbehol. Keď už bol celkom blízko všimol si ako pred ňou stojí Amy. „Amy!“ zakričal na ňu. Ona ho najprv nepočula a keď sa k nej priblížil viac ešte raz zakričal jej meno. Ona sa potom obrátila a nemohla uveriť vlastný očiam. „Michael? Prišiel si mi ukázať obrúčku alebo čo?“ „Nie Amy prišiel som si po teba! Prepáč mi je mi ľúto, že si musela to všetko prežiť. Prepáč mi moja. Už na teba nikdy nezabudnem!“ „Michael si to vážne ty? Vieš kto som? Pamätáš si náš spoločný život?“ „ Pamätám Amy a ešte oveľa viac.“ „No tak už toľko nekecaj a pobozkaj ma!“ chytil ju jednou rukou okolo pásu a druhou okolo ramien a pobozkal ju. Potom sa silno objali a kvapky dažďa stekali po ich tvárach. Fotografi, ktorý ich medzi tým dobehli spravili len pár záberov a nechali ich o samote. Potom sa na seba pozreli a usmiali. „Milujem ťa Amy! Navždy!“ „Ja ťa tiež milujem. Donekonečna!“ „Ty musíš byť vždy niečo extra!“ Amy sa len zasmiala a ešte silnejšie ho objala. Potom sa Amy vybrala smerom k jej autu. „Kam to ideš láska?“ „No do auta... je tým smerom. Môžeš ísť so mnou ak sa nebojíš.“ „S tebou nie.“ Chytili sa za ruky a utekali do auta. Nadali a o pár minút boli v Michaelovom dome kde mala byť oslava. Aj napriek tomu, že si Betty nevzal bolo tam plno ľudí. Rýchlo vybehli do spálne, aby sa usušili. „Michael dal Amy šaty, ktoré si tam zabudla.“ Keď už boli hotový Michael prišiel k Amy chytil ju okolo pásu: „Zlato mne sa nechce ísť dole. Zostaňme tu!“ „To by bolo síce super byť s tebou o samote, ale tým dolu by to bolo podozrivé! Tak poď máme pred sebou ešte celý večer, noc potom aj deň. No v podstate celý život.“ Chytila ho za ruku a pomaly spolu zišli dole. Keď prišli k ostatným hosťom, keď si ich všimli všetci im začali tlieskať. „Už stačí ľudia.“ Hovoril im Michael a do široka sa usmieval. „Chceme pusu, chceme pusu!“ kričali hostia dookola. Amy a Michael sa na seba usmiali a potom sa pobozkali. Všetci im znovu začali tlieskať.
P.S.: Ahojte všetci trošku som to naťahovala tak prepáčte. Ale dúfam, že to stála za to a že sa vám táto časť bedu páčiť. ILY a pracujem na 3ťom príbehu. Ale tento ešte nekončí nebojte sa!
KRASNEE
(BAJA, 8. 2. 2010 20:46)