Časť 34.-Ples a masky
6. 2. 2010
Amy utiekla od Michaela rýchlosťou blesku. Ani sa nevrátila dnu po svoju kabelku len vbehla do auta a šoférovi povedala, aby ju odviezol domov. Tam bola Stacy a keď prišla domov hneď utekala za ňou do izby. „Amy čakaj čo sa stalo?“ „Nič Stacy...choď preč!“ Stacy zišla dole, vzala si do rúk telefón a vytočila Michaela. O chvíľu jej to zdvihol. „Prosím...“ „Vy si čo o sebe myslíte, že kto ste? Najprv mojej sestre nasľubujete všeličo možné. Potom nejako zázračne pri nehode stratíte pamäť a nakoniec jej oznámite, že si ide vziať tú najväčšiu falošnú ženskú pod slnkom. Tak toto teda nie môj milý.“ „Prepáčte slečna, ale neviem o čom hovoríte. A kto vlastne ste?“ „Kto som? Som sestra tej ktorú ste ešte pred troma mesiacmi milovali! A teraz si nepamätáte ani na to ako ste ju spoznali čo je veľmi zvláštne.“ „Slečna myslíte si, že mňa netrápi, že si nemôžem spomenúť na to čo bolo? Tak veľmi to chcem, ale nejde to! Amy je fakt úžasná, ale určite si nájde niekoho lepšieho ako som ja!“ „Nie... pretože ona je myšlienkami stále pri vás!“ potom mu Stacy zložila. Vrátila sa späť k Amy, ktorá jej medzi tým otvorila. „No ták Amy neplač oni ti za to nestojí.“ Utešovala ju. „Nemôžem Stacy. Nemôžem na ňho prestať myslieť. Všetko v tomto prekliatom dome mi ho pripomína! Všetko všetko...“ „No tak môžeme prerobiť celý dom. Môžeme ho zmodernizovať alebo niečo podobné.“
„Ja si to ešte rozmyslím.“ Nakoniec Amy predala dom, ktorý jej tak strašne pripomínal ten Michaelov a presťahovala sa do moderného domu na Malibu. O mesiac jej prišla pozvánka na ples. Písali, že každý si musí priniesť masku, ktorá bude zakrývať tvár, aby nikto nikoho nespoznal. Každý si mohol so sebou niekoho priviesť. Amy sa rozhodla, že si so sebou zoberie Stacy. Hneď v ten deň vyrazili do mesta. Hľadali vhodné šaty a prešli veľa obchodov. Nakoniec našli to čo hľadali. Amy si vybrala dlhé plesové šaty krémovej farby. Na korzete bola čipka vyšitá s lesklými kamienkami. Sukňa bola strihaná do A, vyzerala čarovne ako princezná. Stacy si vybrala dlhé zelené šaty bez ramienok, ktoré boli tiež ozdobené trblietkami a flitrami. „Super Amy teraz už len topánky a masky a môžeme ísť.“ „Super tak poďme ďalej!“ zaplatili a hneď v ďalšom obchode kúpili topánky. Boli na vyššom opätku, ale boli pohodlné, aby vydržali celý večer. Potom zašli do jedného malého obchodíku, kde mali tie najkrajšie masky v meste. Amy si vybrali blýskajúcu krémovú masku, ktorá sa vzadu viazala s mašľou. Maska nebola nijak výnimočná, ale stačila na to, aby ju nikto nespoznal. A Stacy? Tá si zas vybrala zelenú, ktorá bola okolo krajov ozdobená zlatým papierom a pokrytá zelenou látkou. Z jednej strany boli na nej prilepené krátke zelené pierka. Potom zaplatili a išli domov. Keďže sa blížili Amyine narodeniny Stacy rozmýšľala čo by jej tak mohla kúpiť. Potom si spomenula na to ako Amy zbožňuje alebo aspoň zbožňovala autá a to keď mohla šoférovať. Síce on veľa peňazí nemala, ale Amy ju ako každá staršia sestra podporovala a nie len finančne. Stacy zavolala rodičom a povedala im aký má plán. Všetky štyria sa poskladali a kúpili jej nové auto. No dostane až na narodeniny a po plese. Prišiel deň kedy sa to malo stať. Dievčatá sa už od večera chystali. Prišiel za nimi aj ich spoločný kamarát Jason, ktorý je tak trochu prihriaty, ale rozumie make-up u a vlasom. Pekne ich vyparádil a nasadil im masky. „Super baby... tak sme hotoví. Vyzeráte úžasne!“ obe sa pozreli do zrkadla a v odraze ako keby neboli ony. „Jason si génius! „ všetci traja sa objali. Keď prišla siedma hodina zatrúbilo pred Amyiným domom auto. Ešte sa navoňali zbalili si všetko potrebné do kabeliek a nasadli do auta. Pred budovou bolo plno fotografov, ale ani jeden z nich nevedel kto sa skrýva za maskou. Prešli po červenom koberci až ku vchodu. Vošli dnu do velikánskej sály a hneď k ním pribehol nejaký ochrankár. Amy mu dala pozvánku a on ich pustil dnu. No pri ďalšom vstupe do hlavnej sály ich zastavili ďalší ľudia. Na krk im zaviazali stužku s malým farebným papierikom a číslom. „A to má byť čo?“ opýtala sa Amy. „Na pozvánke sme písali, že náš ples bude iný. Ide len o to, že mi vám dáme toto na krk a to isté dáme aj pánom. Podľa toho si potom nájdete partnera s ktorým budete jeden čas tancovať.“ „Aha tak dobre. Ale bude to dúfam chlap?!“ „Áno máme to rozdelené. Partnera spoznáte podľa farby a čísla. Len jedna takáto farba je pri stužkách pre dámy a pre pánov. No a tretiu máme, aby sme vás potom mohli spojiť keď na to príde čas.“ „Tak dobre už môžeme teda ísť ak to máme?“ už len rukou im naznačili, že môžu pokračovať ďalej. Vošli dnu a tam už bolo plno hostí. Pri bare si vzali nejaký drink a potom sa stratili medzi hosťami. Pred polnocou vyšiel na pódium organizátor aj s tou ženskou čo stála pri vchode a začali hovoriť kto má byť s kým. „Amy som zvedavá s kým skončím.“ „Čo sa bojíš Stacy... je tu plno známych tvárí.“ „Veď práve preto. Čo ak budem s...“ nedopovedala lebo práve vyhlásili jej farbu a číslo. A hneď po nej išla Amy. Prešla do stredu parketu a o chvíľu tam dorazil aj jej partner. Chceli sa predstaviť, ale tá ženská ich zastavila. Potom odišli na bok. Nemohli sa spoznať kvôli maske. Keby len Amy tušila, že pod maskou jej partnera a skrýva Michaelova tvár. A keby on tušil, že pod maskou jeho partnerky je Amyna tvár. Ešte chvíľu museli počkať kým vyhlásia aj ostatných. Ešte pred tým sa Amy a Stacy stretli. „Amy vieš kto je môj partner?“ Amy na ňu len pozerala a čakali kým jej to povie. „Je to Usher! Teda aspoň dúfam, ale je veľmi milý. A čo ten tvoj?“ „Neviem kto to je. Nemôžem ho cez tú masku spoznať. Ale čoskoro sa to dozviem.“ Potom sa už museli rozlúčiť lebo nasledoval spoločný tanec. Všetci sa postavili na parket a hudba začala hrať. Amy a Michael si hľadeli do očí. Zdali sa jej povedomé ako keby ich už niekedy videla. Michael ju viedol a spolu odtancovali na terasu. Ani tam neprestali, ale už to nevyzeralo tak formálne ako vo vnútri. „Slečna nepoznáme sa? Ste mi... teda vaše oči sú mi povedomé ako keby som ich už videl.“ „Teda aj ja mám ten istý pocit.“ Amy ho chytila okolo krku a on ju okolo pásu a tancovali ďalej. Keď hudba skončila ďalej sa kolísali do rytmu ako keby im pesnička znela donekonečna v hlave. Nikto ich nevideli, zastavili sa a pomaly sa ich tváre približovali. Až boli úplne blízko seba, potom sa pobozkali. Najprv len tak jemne na chvíľu sa odtiahli a pozreli so do očí. A potom sa bozkali, ale tak poriadne. Trvalo to asi 2 minút, obaja si ten bozk vychutnávali. No však našla ich Stacy, ktorá si ich všimla včas a tak ich sledovala spoza okna. Medzi tým sa tam blížila Betty. Stacy nemohla tušiť, že je to ona, ale snažila sa ju zdržať. Michael a Amy sa od seba odtiahli. „Tie bozky poznám. Si to ty Michael?“ pýtala sa Amy. „Amy? Prepáč, ale už by som mal ísť.“ „Počkaj! Tak kedy to bude?“ „Čo myslí? Svadbu? Tá je už na budúci týždeň, prepáč Amy.“ „Prepáč Amy. To je všetko čo mi povieš. Kvôli tebe som sa musela presťahovať. Zmenila som svoj dom a možno vyzerám, že som z toho vonku, ale tu vo vnútri to vyzerá ako po nejakom tornáde, Michael.“ Kričala naň a ukazovala pri tom na svoju hruď. Potom si sadla na kamenné zábradlie balkóna a rozplakala sa. Michael prišiel k nej a silno ju objal. „Neplač Amy prosím ťa. Nie kvôli mne! Ja by som si tak strašne chcel spomenúť, ale nejde to. Veľmi ma bolí, že ti musím ubližovať nikdy by som nechcel ublížiť nikomu. Pochop ma Betty mám naozaj rád a vezmem si ju.“ Amy si oprela hlavu o jeho hruď a potom povedala: „Raz si mi povedal, že bije len pre mňa!“ Michael bol len ticho. Dal Amy bozk na hlavu a potom odišiel. Hneď za ňou prišla Stacy a silno ju objala. Hneď sa z plesu vytratili a celý týždeň bol pre Amy peklo. No najväčšie prišlo v sobotu.
dalsiu pllls.
(nikol, 7. 2. 2010 19:02)